Metódy v genetike človeka a molekulovej biológii

Darina Kluchová a kol. 

An illustrated text for dental students

E-book

Zuzana Mačeková - Zuzana Katreniaková a kol.

Demencia je jednou z naliehavých a mimoriadne zložitých globálnych výziev pre zdravotnícke a sociálne systémy 21. storočia. Na Slovensku sa počet osôb s demenciou odhaduje na 62 495 (2018), pričom sa predpokladá, že v roku 2040 tento počet vzrastie na 180 000. Demencie zatiaľ patria k nevyliečiteľným chronickým stavom, ktorým nie je možné úplne predchádzať. V roku 2024 (Livingston a kol.) bol publikovaný aktualizovaný model tzv. potenciálne ovplyvniteľných faktorov, ktoré môžu prispieť k zvýšenému riziku demencie. Patria k nim: nízka úroveň vzdelania, strata sluchu, vysoký LDL cholesterol, depresia, úrazové poranenie mozgu, fyzická nečinnosť, diabetes mellitus, fajčenie, vysoký krvný tlak, obezita, nadmerná konzumácia alkoholu, sociálna izolácia, znečistené ovzdušie (vrátane pasívneho fajčenia) a strata zraku. Týchto 14 rizikových faktorov predstavuje približne 45 % celosvetových demencií, ktorým by sa teoreticky dalo predísť. Napriek narastajúcej dostupnosti informácií, úroveň povedomia verejnosti o preventívnych prístupoch v správaní sa k sebe samým, ktoré môžu nástup demencie významne oddialiť, zostáva nízka. Farmaceuti na Slovensku majú v súčasnosti adekvátne kompetencie, aby vedeli pomôcť aj v oblasti prevencie demencií. Niekedy stačí poradenstvo priamo v lekárni, vo vážnejších prípadoch odporúčanie navštíviť lekára pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu. Každopádne, človek takto nezostáva so svojim problémom sám a dostane včasnú a potrebnú zdravotnú starostlivosť.

To get the e-book, please contact us by email.

Darina Kluchová 

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

• bazálne vedomie,
• rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.