Sociálne právo

 Marcel Dolobáč a kol. 

Učebnica s názvom Vybrané otázky sociálneho práva Európskej únie prierezovo spracúva najzásadnejšie otázky pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. V úvodných statiach učebnice sa autori zamerali na objasnenie základnej terminológie a stručne poukazujú na vývoj sociálneho práva v Únii. Ďalšie kapitoly práce postupne vysvetľujú vybranú problematiku ktorá celkovo dotvára sociálne právo Európskej únie, konkrétne – voľný pohyb zamestnancov, zákaz diskriminácie, flexibilitu pracovných vzťahov prostredníctvom atypických pracovných pomerov, dočasné pridelenie zamestnancov, ochranu osobitných kategórií zamestnancov, ochranu osobných údajov, oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochranu práv zamestnancov pri prevode, prechode zamestnávateľa a jeho platobnej neschopnosti, kolektívnu ochranu práv zamestnancov a napokon uplatňovanie systémov sociálneho zabezpečenia. Učebnica analyzuje predovšetkým úniovú úpravu s akcentom na rozhodnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, vnútroštátny právny poriadok objasňuje iba vo vybraných problematických oblastiach. 

Autori

ZUZANA MACKOVÁ

Predložená publikácia podáva ucelený základný teoretický pohľad na právo sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom k tomu, že ono je v neustálom pohybe, legislatívne zmeny permanentne prebiehajú, narúša to kompaktné usporiadanie jednotlivých právnych inštitútov z hľadiska ich obsahového naplnenia, ale aj systémových väzieb. Mimoriadne pozitívne hodnotím spracovanie historického vývoja sociálneho zabezpečenia s dôrazom na jeho historické etapy na území bývalého Československa i súčasnej Slovenskej republiky až po súčasnosť. Zároveň autorka rozoberá jednotlivé faktory, ktoré ovplyvňujú stav a systém sociálneho zabezpečenia. Publikácia zrozumiteľným spôsobom približuje jadro sociálnej politiky – samotné právo sociálneho zabezpečenia a mechanizmus fungovania jeho vzťahov.

Milena Barinková (ed.)

Komplex právnych noriem ochrany práce, sledujúcich zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je rozsahom veľmi široký, presahujúci hranice Zákonníka práce v celom rade ďalších osobitných právnych predpisov zákonmi počnúc, kolektívnymi zmluvami a vykonávacími právnymi predpismi pokračujúc a vnútropodnikovými normatívnymi aktami končiac. Ochrana zdravia zamestnancov pri práci pred rizikovými vplyvmi pracovného prostredia je ústrednou požiadavkou, z ktorej vychádzajú základné ľudské práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a v záujme jej univerzálneho zabezpečenia vo všetkých zamestnávateľských subjektoch súkromného i verejného sektora je jej prísna regulácia kogentnými normami plne opodstatnená. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM (2014) 332 final) reaguje na potrebu zohľadnenia zmien na trhu práce vyplývajúcich z demografického vývoja, starnutia pracovnej populácie a technologického vývoja.

Požiadavky na pracovné tempo sa znásobujú, novým technológiám a zmenám v organizácii práce a v štruktúre pracovných miest sa musia prispôsobiť všetky vekové kategórie zamestnancov. S tým stúpajú i nároky na zdravotnú spôsobilosť ľudí, ktorú je potrebné si udržať počas celej profesijnej kariéry. Imanentnou súčasťou požiadaviek na zabezpečenie zdravotnej spôsobilosti je i spôsobilosť v rovine duševného zdravia, ktorého kvalite nie je špecificky venovaná osobitná pozornosť. Práve pri ochrane duševného zdravia zohráva významnú úlohu prevencia.

Všetky preventívne opatrenia prijímané zamestnávateľmi na pracoviskách je možno uplatniť až vtedy, keď poznáme a identifikujeme riziká ohrozujúce duševné zdravie zamestnancov. Sú všetky preventívne opatrenia dostatočné? Prijímajú sa vôbec také, ktoré by sledovali zachovanie nielen fyzickej zdravotnej spôsobilosti, ale aj psychického zdravia?

Vedecké študentské sympózium konané v dňoch 6. a 7. apríla 2018 v učebno-výcvikovom zariadení v Danišovciach bolo plánovanou súčasťou riešenia výskumného projektu APVV-16-0002 „Duševné zdravie na pracovisku a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca“. Zborník publikovaných výstupov je rovnako podporený finančnou pomocou Agentúry pre výskum a vývoj SR.

III. ročník študentského sympózia z pracovného práva bol platformou, na ktorej mohli vysokoškolskí učitelia katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Univezity P. J. Šafárika, Právnickej fakulty v Košiciach spolu so študentmi diskutovať o aktuálnych otázkach ochrany a zachovania zdravia zamestnancov, a kde študenti prezentovali svoje príspevky z tejto oblasti. Pozornosť venovali všeobecným otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci, skúmaniu fyzických a mentálnych aspektov zdravia z pohľadu práva na ochranu súkromia a práva na ochranu osobných údajov, vrátane prístupu súdnej praxe, posúdeniu pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví zamestnanca spôsobenú pôsobením nepriaznivých faktorov pracovného prostredia či nerovnakému zaobchádzaniu s osobami so zdravotným postihnutím. Zaujímavé boli názory študentov, na ktoré nadviazala obsahom bohatá diskusia všetkých zúčastnených.

Za tretí ročník sympózia patrí poďakovanie všetkým zúčastneným študentom a členom katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia ktorí sa podieľali na jeho odbornom garantovaní a organizačnom zabezpečení.

Košice, máj 2018

doc. JUDr. Milena Barinková, CSc.

editorka

Download the e-book for free (pdf)

Vladimír Lichner • Dušan Šlosár

Otázky trestania sú priamo spojené s trestnou politikou štátu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej politiky. Dlhodobo má štát v oblasti trestania osobitné dominantné postavenie. Ak boli splnené podmienky, za ktorých môže byť uložený trest, štát si splní svoju povinnosť. Trest uloží prostredníctvom nezávislých súdov. Pritom nerieši otázky satisfakcie, ktorá prináleží obeti. Obeť môže byť v podobe konkrétnej fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorej trestným činom bola spôsobená škoda. Táto škoda súbežne vzniká aj občianskej spoločnosti ako celku. Priorizuje sa povinnosť štátu trestať a rozhodovať v danej veci, pred odškodnením samotného poškodeného, či odškodnením občianskej spoločnosti. Zmeny, ktoré nastali v oblasti trestného práva v posledných niekoľkých rokoch, vyplynuli aj z právnych predpisov Európskej únie. Demokratizácia spoločnosti nastoľuje potrebu zabezpečiť ochranu práv a slobôd občanov, ako aj ochranu celého demokratického systému prostriedkami restoratívnej, teda netrestajúcej justície. Od priorizovania trestania sa pristupuje k posilneniu práv poškodeného v prípade trestného činu, ktorý sa ho dotýka. Ide o možnosť obete rozhodnúť o opatreniach, ktoré majú postihnúť páchateľa trestného činu tak, aby to samotná obeť považovala za dostatočnú satisfakciu. V tejto súvislosti vzniká aj v Slovenskej republike inštitút probačného a mediačného úradníka a samostatnej pozície mediátora, ako riešiteľa občianskoprávnych, rodinných, pracovných a podobných sporov. Tieto nové inštitúty spájajú prvky trestnej justície, sociálnej práce, psychológie, sociológie a ďalších odborov. Pôsobia najmä v oblasti práva, využívajú metódy a postupy sociálnej práce, čím navodzujú zmenu filozofie trestania v trestnom práve. Výkon mediácie a probácie predpokladá poznanie metód a postupov vlastných sociálnej práci. Z uvedeného dôvodu danú problematiku rozpracovávame z pozícií sociálnej práce a poukazujeme na tie oblasti, ktoré sú jej vlastné. Často sa práve v súvislosti s probáciou a mediáciou stretávame s pojmom „sociálna práca v justícii“. Mediáciou v trestných veciach rozumieme mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi škodcom a poškodeným, za asistencie a osobnej účasti mediátora. Mediátor ako nezávislá a nestranná osoba pomáha stranám identifikovať ich záujmy a podporuje ich v hľadaní spoločných praktických a reálnych riešení v bodoch, ktoré spôsobili ich konflikt. Probáciou sa rozumie vykonávanie kontroly, dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdeným, ako aj individuálna pomoc páchateľovi a pôsobenie tak, aby viedol riadny život. Znižuje sa riziko recidívy, opakovaného páchania trestnej činnosti.

Download the e-book for free (pdf)

Marcel Dolobáč • Monika Seilerová

Priemyselnej revolúcii sa nemožno vyhnúť, ani sa pred ňou skryť, súčasne je však rovnako nesprávne vidieť ju iba v sivých farbách. Buďme optimistickí. Informačný vek môže znamenať aj 6 6 znižovanie rozsahu pracovného času, snáď širší čas pre rodinu a medziľudské vzťahy či celkové zvýšenie ekonomického prepychu jednotlivca. Informačný vek zoberie množstvo pracovných príležitostí, ale ďalšie priehrštie položí na stôl, avšak zväčša iba pre vzdelaných. Veda a výskum budú pre celkový hospodársky rozvoj ešte dôležitejšie než dnes. Buďme pripravení.

Ambíciou tejto monografie nie je a ani nemôže byť poskytnúť vyčerpávajúcu odpoveď na vyššie načrtnuté polemiky. Jej cieľom je podnietiť širšiu vedeckú diskusiu najmä o problematike ochrany duševného zdravia v korelácii s nástupom informačného veku. Predmetom skúmania je ochrana jednotlivca – zamestnanca, ktorý sa musí adaptovať na nové technologické prostredie a nároky s ním spojené. Monografia predstavuje ucelený výstup autorov, ktorí v ostatných dvoch rokov publikovali v rámci grantovej APVV-16-0002 Duševné zdravie na pracovisku a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na obdobné témy. Autori veria, že aj vďaka označenému grantu APVV, budú v ďalších rokoch na predmetnú tému nadväzovať. Čo je však najdôležitejšie veríme, že jej obsah zaujme vás, čitateľov.

za autorov
Marcel Dolobáč

Download the e-book for free (pdf)

Jana Žuľová • Milena Barinková 

Download the e-book for free  (pdf)

Jana Žuľová, Monika Minčičová, Marcel Dolobáč (eds.)

The legal regulation of occupational health and the process of assessing the health capacity is one of the manifestations of fulfilling the protective function of labour law. Due to the importance of pursuing the interest in protecting the life and health of the individual during his working life, as well as the consequences of damage to the employee's health for further work and continuance of employment relationship, research in this area finds its irreplaceable place in legal science. Its topicality is also highlighted by the emerging risks of work and the working environment. Technological progress associated with a change in the way of performing work, as well as the pandemic situation, have opened a number of new challenges for labour law that require attention. The presented proceedings of abstracts responds to the outlined facts. It is a group of initial motives and conclusions of lectures presented at the scientific online conference "Health at Work in the Spectrum of Theory and Practice" organized by the Department of Labour Law and Social Security Law of the Faculty of Law, P. J. Šafárik University in Košice on16th April 2021. Authors point to a variety of problematic areas that are not only a reflection of academic considerations, but also of those legal issues that need to be addressed in ordinary legal practice.

Download the e-book for free (pdf)