Rodový aspekt v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia (Interpretačné etudy)

Bilingválna učebnica Rodový aspekt v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia s podtitulom Interpretačné etudy bola vypracovaná v rámci projektu KEGA č. 020UPJŠ-4/2013 (vedúci: prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc.). Samotnému úsiliu v rámci grantového projektu predchádzala prierezová sonda do literatúry realizmu a moderny, ktorá preukázala nosnosť využitia analytickej kategórie rodu vo výskume literatúry. Na základe úvodných interpretačných vstupov, ktoré čerpali z interdisciplinárnych podnetov filozofie, sociológie aj historiografie, sme už mohli predvídať, čo ďalšie texty prinesú, a tak stanoviť hypotézu literárnovedného výskumu. Medzitým sa stále neodbytnejšie vynárala otázka, kam sledovaná rodovosť smeruje. Preto sme si v rámci prvej fázy výskumu zvolili netradičný postup a nazreli sme do súčasnej literatúry, tvoriac tak zámerný presah na osi času. V prózach Z. Kepplovej a U. Kovalyk sa nám do problematiky rodu ponúklo viacero osobitých impulzov. Po nich sme sa pristavili pri slovenskom prozaikovi z medzivojnového obdobia, a to M. Urbanovi, tvoriac tak vo výskume rodovosti ďalší vývinový medzičlánok. Po krátkom exkurze sme sa napokon vrátili do obdobia prelomu 19. a 20. storočia, do ktorého sme náš záujem o rodový aspekt na materiáli slovenskej prózy ukotvili.

Pri vstupe do obdobia realizmu a moderny sme si stanovili, že náš pohľad bude zameraný na komplexné skúmanie mužsko-ženských vzťahov v tvorbe autorov a autoriek píšucich na konci 19. a v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Postupne sme analyzovali prózy zakladajúcej generácie realizmu aj neskorého realizmu, a to M. Kukučína a J. Čajaka, J. G. Tajovského, J. Jesenského, E. M. Šoltésovej, T. Vansovej, Ľ. Podjavorinskej, B. S. Timravy, a taktiež H. Gregorovej a Ľ. Groeblovej ako reprezentantiek slovenskej literárnej moderny.

Prostredníctvom bilingválnej učebnice chceme napomôcť, aby sa inovatívna, rodovo podmienená interpretácia slovenskej prózy z obdobia realizmu a moderny, ako súčasť tradície slovenskej literatúry, dostala spolu s aktuálnymi poznatkami literárnej vedy do širšieho povedomia záujemcov aj za hranicami Slovenska.

Autorka