Fonologická ontogenéza detskej reči

Východiská predkladanej práce vznikali súbežne s rodiacim sa výskumom detskej reči na Slovensku. Zanietený tím ľudí z niekoľkých vedných odborov: psychológie (Marína Mikulajová), logopédie (Svetlana Kapalková) a lingvistiky (Daniela Slančová, Jana Kesselová, Zuzana Ondráčková, Stanislava Zajacová, Iveta Bónová) sa pravidelne stretával, diskutoval a hľadal spôsob, ako zmobilizovať sily pri napĺňaní vytýčených cieľov – realizovať výskum detskej reči intaktných (zdravo sa vyvíjajúcich) jedincov a pritom vychádzať z reálneho longitudinálneho sledovania detí. Som veľmi rada a zároveň vďačná, že som mohla byť súčasťou tímu na začiatku systematického výskumu v oblasti osvojovania detskej reči na Slovensku. Ako členka tohto tímu a spoluriešiteľka viacerých projektov v danej oblasti som mala možnosť participovať na výskume detskej reči, ktorá už dnes nie je „na chvoste“ vedeckého záujmu. Ide o seriózny, exaktný kvantitatívnymi a kvalitatívnymi údajmi podložený výskum, realizovaný systematicky, „na vynikajíci vědecké úrovni“ (Průcha, 2011, s. 14). Samotnému bádaniu prirodzene predchádzal zber dát. Technológie konca 20. storočia umožnili uplatniť už prekonanú metódu denníkových zápiskov a nahradiť ju v súčasnosti najčastejšie aplikovaným spôsobom získavania materiálu – audiovizuálnymi nahrávkami. Syntéza analyzovaných v časovej následnosti získavaných dát, ich explanácia, generalizácia a včlenenie do širšieho interdisciplinárneho bádateľského kontextu je o to zaujímavejšia a prínosnejšia, že ústi do logopedickej praxe. Práve vďaka výsledkom najnovších výskumov sa v logopédii rozširujú intervenčné možnosti, rozvíjajú sa a rozpracovávajú metódy (aj ranej) diagnostiky a stimulácie.

(Z úvodu)