ORTOEPIA zvukového prejavu na segmentálnej úrovni

Učebnica je adresovaná perspektívnym mediálnym pracovníkom a učiteľom slovenského jazyka, teda cieľovej skupine, ktorá bude pre bežných používateľov potenciálnym vzorom (modelom) jazykového správania sa.  Predstavuje učebný projekt, v ktorom sa poukazuje na koreláciu spisovného jazyka a jazykovej – primárne ortoepickej normy. Jeho cieľom je poslucháčom vysvetliť jednotlivé ortoepické javy vo vzťahu k ideálnej aj reálnej norme.

Publikácia je kompozične usporiadaná tak, že po výklade príslušného ortoepického problému na segmentálnej úrovni (v korešpondencii s nateraz platnou výslovnostnou normou, ukotvenou v Pravidlách slovenskej výslovnosti Á. Kráľa, 2005, 2009) nasledujú cvičenia s cieľom poznať a v rečovej praxi uplatňovať predostreté normy ako štandardizované zvukové podoby. Avšak, vnímajúc prirodzený (nie umelý) jazyk a reálnu (nie absolútne ideálnu) normu, pod cvičeniami sú uvádzané aj sociolingvisticky zamerané námety a úlohy do diskusie (v niektorých prípadoch aj s odkazmi na odborné zdroje) s cieľom upozorniť poslucháčov na aktuálny stav živého fónicky realizovaného jazyka, prípadne na možné riešenia, ktoré funkčne zodpovedajú záujmom a potrebám jazykového spoločenstva a zároveň neprotirečia vnútrojazykovým zákonitostiam. Výklad jednotlivých ortoepických javov na segmentálnej úrovni sa uzatvára  nielen cvičeniami a námetmi do diskusie, ale aj krátkym testom, ktorým si študenti môžu samostatne overiť svoje odborné kompetencie v prepojenosti na rečovú prax.