Antické paradigmy a Trianonská zmluva

Svet diplomacie, či už antickej alebo modernej, je prirodzene náchylný na problémy spojené so stretom kultúr a nezriedka slúži ako akési neozbrojené bojisko kultúrnych koncepcií. Medzinárodná diplomacia však stojí na predpoklade vojny, keďže nedorozumenia a diskrepancie kultúr vedú k zmätku. Stret kultúr poskytuje aj veľa príležitostí na voľbu nedorozumenia: na voľbu považovať čin za urážku, hoci nebola zamýšľaná, alebo na voľbu ignorovať najjasnejšiu úmyselnú urážku, a to všetko podľa momentálnej výhodnosti.

Rímsky historik Livius uvádza anekdotu o bránach Janusovho chrámu, ktoré, keď boli otvorené, znamenali, že Rím je vo vojne. Dvere antického Janusovho chrámu sa však zatvorili od začiatku 7. stor. pred Kr. do konca 1. stor. pred Kr. len dvakrát. Mohli by sme sa pýtať, koľkokrát a na ako dlho od prijatia Trianonskej mierovej zmluvy boli dvere pomyselného európskeho (či svetového) Janusovho chrámu zatvorené?

Publikácia, ktorú čitateľ berie do rúk sa nesnaží vyčerpávajúco zodpovedať všetky otázky antickej a novodobej medzinárodnej diplomacie. To nie je ani možné, a ani cieľom tejto vedeckej monografie. Autori hľadajúc prieniky medzi diplomaciou antiky, stredoveku a začiatku 20. storočia narazili na zopár podnetných myšlienok a kontroverzných polemík. Veď aké iné závery môže priniesť téma Trianonskej zmluvy a nekonečného stretu kultúr v oblasti antického Stredomoria a stredovekej Európy?

Veríme, že téma antickej a modernej diplomacie nadchne laického čitateľa, a odbornú verejnosť podnieti k novým myšlienkam, úvahám a vedeckej činnosti.

Vedecká monografia bola spracovaná ako výstup projektu Agentúry pre podporu výskumu a vývoja č. APVV-19-0419: „100 rokov Trianonskej zmluvy.