Pôžička či úžera? Nútený výkon rozhodnutia – rímskoprávne základy a problémy aplikačnej praxe.

Recenzovaný zborník vedeckých prác z Konferencie slovenských a českých právnych romanistov, konanej v dňoch 10.-11.5.2018, v priestoroch Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach

Predkladaný zborník vedeckých prác s ústrednou témou „Pôžička či úžera? Nútený výkon rozhodnutia - rímskoprávne základy a problémy aplikačnej praxe“ je spracovaný v rámci riešenia  grantového projektu VEGA: „Pôžička či úžera? Nútený výkon  rozhodnutia  historickoprávne základy a problémy aplikačnej praxe“, č. p. 1/0198/17.

Autormi jednotlivých príspevkov sú najmä významné osobnosti romanistickej právnej vedy pôsobiaci v Slovenskej a Českej republike, doktorandi a mladí vedeckí pracovníci zo slovenských a zahraničných univerzít, ktorí pôsobia v akademickom prostredí, ale aj v právnej praxi. Základným cieľom zostavovateľov je napomôcť k zlepšeniu súčasného právneho stavu, ktorý je hodnotený ako nevyhovujúci a prostredníctvom historického exkurzu vývoja inštitútu pôžičky a následne núteného výkonu rozhodnutia, vytvoriť vhodné návrhy de lege ferenda s prihliadnutím na všetky oblasti skúmania.

Zborník zachytáva vzájomné väzby medzi hmotno-právnym inštitútom z hľadiska rímskeho obligačného práva contractus unilaterales – mutuum v jej rôznych typoch, často realizovaných pripojením vysokých úrokov, ktoré hraničili s úžerou a procesno-právnym inštitútom jednotlivých exekučných žalôb uplatňujúcich sa v legisakčnom, formulovom a kogničnom procese. Ak by neexistovala možnosť vynútiť si určité správanie zaviazanej, povinnej osoby (dlžníka, odsúdeného), potom by deklarovaná všeobecná záväznosť vynútiteľnosti právnych noriem bola iba právnym pojmom. Vždy platilo, že každý vnútorne dobre organizovaný štát, či už v antickej dobe alebo v súčasnosti, musí mocenskými nástrojmi – často aj za použitia hrubého násilia – ale v medziach zákona, napomôcť k presadeniu toho, čo sám prehlásil za platné právo. Musí chrániť na jednej strane veriteľov, zároveň však musí zabraňovať svojpomoci jednotlivcov a použitiu nelegálneho, neodôvodneného a neprimeraného násilia. Zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt sa často stala neoddeliteľnou súčasťou a relatívne najčastejším dôvodom vedúcim k uplatneniu núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie), o to viac, ak si pri jej kontrahovaní často zmluvné strany dohodli aj pripojenie úrokov – niekedy v rámci zákonného limitu, inokedy prekračujúc zákonný rámec – a týmto spôsobom potencionálny, budúci veriteľ (žalobca) výrazným spôsobom zvyšoval mieru rizika platobnej neschopnosti u dlžníka (žalovaného, odsúdeného) a vykonania následnej exekúcie. Výrazná a prehlbujúca sa sociálna stratifikácia rímskeho obyvateľstva a sekundárna snaha o odpisovanie resp. zrušenie dlhov nemajetnej časti obyvateľstva logicky vyvrcholili do sociálnych nepokojov a revolt voči uplatňovaniu exekučného práva.

Zborník zachytáva nielen bohatú vedeckú diskusiu slovenských a českých právnych romanistov ale aj názory, skúsenosti a poznatky odborníkov venujúcich sa tejto problematike z pohľadu súčasného práva. Vďaka tomu prináša na predloženú tému jedinečný interdisciplinárny pohľad a nastoľuje veľa podnetných bodov pre budúce skúmanie. Toto dielo je dôkazom, že problémy s ktorými sa stretávali jednotliví predstavitelia rímskej jurisprudencie a ich právno-teoretické východiská a riešenia, sú nepochybne užitočné a slúžia ako vodítko aj pri riešení právnych otázok z oblasti moderného exekučného konania.