Patočka, fenomenológia a dejiny filozofie

Filozofické dielo najvýznamnejšieho českého filozofia 20. storočia Jana Patočku (1907–1977) vyniká jedinečnou mysliteľkou originalitou. Už v dobe svojho vzniku veľmi výrazne prekračovalo úzke hranice dobového česko-slovenského duchovného priestoru a neopakovateľným spôsobom spojilo našu krajinu s najvyspelejšími filozofickými učeniami západného myslenia, v ktorom hrali dominantnú úlohu Husserlova fenomenológia a Heideggerova fundamentálna ontológia. Zaiste, bolo by veľkou chybou, pokiaľ by sme však chceli redukovať rozhodujúcu pozíciu Patočkovej filozofickej tvorby len na recepciu a kriticko-tvorivé domýšľanie Husserlovej a Heideggerovej filozofie. V tejto súvislosti nemôžeme v nijakom prípade vynechať najmä rozhodujúci podiel Eugena Finka, ktorý uviedol Patočku do tajov Husserlovej a Heideggerovej filozofie. Obidvaja myslitelia potom celoživotne pokračovali v neustálom tvorivom filozofickom dialógu. Ale nemožno tiež nespomenúť Patočkov intenzívny záujem aj o diela Schelera, Ingardena, Landgrebeho, ale tiež aj Sartra a ďalších.