Heidegger – Nietzsche (problém interpretácie)

Podnetom k vzniku tejto monografie boli moje dve štúdie k Heideggerovej interpretácii Nietzscheho myšlienok vôle k moci a večného návratu jedného a toho istého, publikované v práci Heidegger a novoveká metafyzika, ktorá vyšla vďaka Agentúre na podporu výskumu (APVV-14-0706) pod vedením V. Leška a M. Sobotku. V predkladanej monografii obidve štúdie ponúkam v rozšírenej (zvlášť „Vôľa k moci ako umenie“) a dopracovanej verzii („Večný návrat jedného a toho istého“) a prikladám v nim aj tretiu kapitolu, v ktorej obraciam pozornosť na otázku zmyslu interpretácie filozofického textu, ktorý je už interpretáciou iného textu. Pri hľadaní primeraného uchopenia otázky zmyslu interpretácie prichádzam k záveru, že – vo všeobecnosti – zmyslom interpretácie je hľadanie produktívnej stránky interpretovaného textu, a tá môže byť odkrytá iba vtedy, ak interpretátor do interpretovaného textu dokáže vstúpiť otvorene a pokiaľ možno nezaujato; ak sa interpretujúci neotvorí interpretovanému, ak sa sám nenechá predmetným textom interpretovať, interpretácia zostáva uzamknutá. Domnievam sa, že bez vzájomnej otvorenosti interpretujúceho a interpretovaného žiadna interpretácia nemá zmysel a obyčajne je buď jej odmietnutím alebo dezinterpretáciou, násilím. V tretej kapitole, ktorú považujem za nosnú, sa pokúšam o „vyváženie“ interpretačného kontextu „Heidegger – Nietzsche“ prvých dvoch kapitol skrze reverzibilný kontext „Nietzsche – Heidegger“, pravda, s istým rizikom, že moja interpretácia Nietzsche14 ho myslenia, resp. jeho myšlienok večného návratu toho istého a vôle k moci je len mojou, aj keď nechce byť dezinterpretáciou. Napokon ambíciou tretej kapitoly je hľadanie (či nájdenie?) prienikov obidvoch filozofov, pričom za jeden z nich – a to za prienik, ako sa zdá, rudimentárny – považujem Heideggerovo bytie vo svete, viac však v tej podobe, ako ho uchopil Nietzsche. Je to práve on, kto vyzýva k vlastnému postoju k svetu, k tomu, čo znamená byť vo svete. Výzvou pre mňa a možno aj pre čitateľa tejto monografie je zostať verný sám sebe, čo nie je možné inak, ako zotrvať v kontexte vzájomnej interpretácie interpretujúceho a interpretovaného a to nezávisle na tom kto/čo je interpretujúci a kto/čo je interpretovaný, lebo kontext bytia vo svete spoluvytvárajú vždy obe stránky.