There are 7 products.
Active filters
Cytológia pracovný zošit na praktické cvičenia
Ján Kleban a kolektív
Predkladaný pracovný zošit na praktické cvičenia z cytológie je určený poslucháčom 1. ročníka bakalárskeho štúdia biológie a 1. ročníka bakalárskeho medziodborového štúdia v kombinácii s biológiou na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Slúži ako návod, ktorý má študentom uľahčiť prácu a umožniť rýchlejšiu orientáciu v zadanej úlohe. Úprava pracovného zošita do formy protokolov umožňuje študentom zakresliť vlastné pozorovanie a tým stimuluje študentov k presnejšiemu a trvalejšiemu zapamätaniu si precvičovanej úlohy a zároveň umožňuje spätnú kontrolu pedagógom. Počas cvičení sa študenti postupne oboznámia so základnými pojmami optiky, s aplikáciami využívajúcimi mikroskopickú techniku, ale aj so základnými rozdielmi medzi štruktúrou rastlinnej a živočíšnej bunky a ich organelami.
Latinský jazyk
Učebnica tvorí základ pre povinné štúdium latinského jazyka na všetkých typoch zdravotníckych škôl v prvom ročníku. Učivo je usporiadané tak, aby študenti zvládli väčšinu látky pod vedením učiteľa v škole. Každá lekcia tvorí organický celok alebo časť celku. Jednotlivé lekcie na seba navzájom nadväzujú tematicky i slovnou zásobou a vnútorne sú logicky spojené jednoduchými metodickými zásadami.
Základom učebnice je slovná zásoba. Termíny sú uvedené samostatne a vo vzájomných odborných väzbách. V jednoduchých vetách sa vysvetľujú príslušné gramatické javy, a to štruktúrne aj obsahovo. Zameranie i praktické využitie určujú frekvenciu gramatických kategórií (nie sú zahrnuté príklady so všetkými osobami či pádmi). Časovým možnostiam a úrovni náročnosti je prispôsobená aj slovná zásoba. Gramatické poznámky vysvetľujú gramatické javy nevyhnutné pre štúdium a používanie názvoslovia. Veľká pozornosť sa preto venuje tvoreniu slov, skloňovaniu podstatných a prídavných mien, postaveniu a tvaru prívlastkov, ale tiež precvičovaniu. Tabuľky a prehľady majú prispieť k rýchlej orientácii pri opakovaní a zapamätaní učiva.
Príklady diagnóz a články s odbornou tematikou slúžia na rozšírenie slovnej zásoby vo vecných gramatických súvislostiach.
How to Use Slovak in a Medical Environment...
Učebnica je určená pre vyučovanie slovenského jazyka pre začiatočníkov (úroveň A1, A2 podľa SERR), zahraničných študentov lekárskej fakulty, odboru všeobecné lekárstvo a zubné lekárstvo.
Učebnica AKO POUŽÍVAŤ SLOVENČINU V LEKÁRSKOM PROSTREDí – základy slovenčiny pre študentov medicíny obsahuje 13 lekcií, ktoré sú vhodné pre samoštúdium a pre prácu s učiteľom na jazykovom seminári. Tematicky zamerané lekcie ponúkajú základy slovenskej výslovnosti, slovnej zásoby, krátke dialógy a jednoduchý výklad užitočnej gramatiky. Všetky cvičenia a aktivity umožňujú študentom osvojovať si a precvičovať bohatú lekársku slovnú zásobu a vybranú gramatiku v kontexte. Obsahujú kľúčové slová, slovné spojenia, jednoduché frázy a základné otázky, ktoré sa používajú v komunikácii lekára s pacientom. Dôraz sa kladie na funkčnosť jazyka pre získavanie údajov o zdravotnom stave pacienta, o jeho živote, rodinnom prostredí, o chorobách predkov, súrodencov a pod. Na konci učebnice sú tematicky zoradené užitočné slová a slovné spojenia z prostredia nemocnice, zoznam základných slovies a kľúč k cvičeniam.
Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie
Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre poznávanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostatných živých tvorov.
Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej interpretácie prekračujú zistené fakty.
V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci rozlišujem tieto dve úrovne:
- bazálne vedomie,
- rozvinuté vedomie.
Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež pozornosť a gnostické rozpoznávanie, teda idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebarealizáciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.
Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom svete ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.
Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomovania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jestvujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individualitou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spochybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prítomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od ostatných prejavov mozgovej činnosti.
Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie a možno ju rozdeliť do troch okruhov:
V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji vedomia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú analýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj jeho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinutom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe jej porúch ale aj možnosti rozlíšenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.
Násilie v ľudskej spoločnosti a agresia človeka
Otázky človeka, jeho bytia, násilie znepokojujú ľudí od najdávnejších čias ľudskej spoločnosti a sú nemalými problémami aj v prítomnosti. V tejto pôvodnej práci, ktorej predchádzali viaceré štúdie autora (najpodrobnejšie Kafka, 2002), sa zameriavam na opísanie násilia vo všetkých základných formách, čo je jednou z jej osobitostí. Podávam operačný výmer násilia:
Násilie je vedomá ľudská činnosť využívajúca ako prostriedok násilného činu fyzickú alebo psychickú silu na ovplyvnenie druhého človeka (pri pôsobení na seba ide o zvláštny prípad násilia), ktorý potom koná pod vplyvom tohto pôsobenia nedobrovoľne, z donútenia.
Nazdávam sa, že násilie charakterizuje určitá situácia, v ktorej sa stretávajú najmenej dvaja ľudia: aktér násilia a obeť násilia, alebo sa stretajú dvaja aktéri a jeden z nich sa zvyčajne stane obeťou. To je však osobitný prípad, ktorým sa teraz nebudem zaoberať. Ak je násilie zamerané proti vlastnej osobe, je aktér násilia súčasne aj obeťou. Aktér, ktorého osobnosť a motívy bývajú rôzne, začína násilný čin využívajúc pritom viaceré prostriedky a pôsobí nimi na druhého človeka, ktorého núti vykonávať svoju vôľu, čím sa tento stáva obeťou. Celý akt má určité následky. Napadnutý sa môže brániť tak, že násilie zvládne alebo to môže skončiť tragicky, keď násiliu podľahne. Táto relatívne jednoduchá reakcia sa stáva zložitejšou pri skupinovej forme násilia a celkom neprehľadnou pri hromadnom násilí.
Opisujem tieto základné formy násilia:
- - násilie proti vlastnej osobe vrátane samovraždy,
- - násilie individuálne, spôsobené jedným aktérom násilia,
- - násilie skupinové, charakterizované malými skupinami,
- - násilie hromadné alebo kolektívne medzi veľkými skupinami, vrátane vojen a revolúcií,
- - násilie proti neživej a živej prírode.
Práca končí krátkou analýzou liečby násilného správania a dôsledkov násilia s možnosťami jej prevencie. Opieram sa aj o vlastné skúsenosti s prejavmi násilia v psychiatrických zariadeniach. Nazdávam sa, že je to práca veľmi aktuálna, informatívna, ale aj pôvodná, lebo podáva v koncentrovanej podobe celý rozsiahly fenomén násilia s jeho základnými charakteristikami. Podobnú prácu v našej literatúre nemáme.
Autor
Psychológia starších dospelých a poradenstvo...
Obdobie staršej dospelosti je aj pre psychológiu príležitosť urobiť syntézu svojej prírodovednej tradície a filozofickej tradície. Psychológia sa takto môže lepšie napojiť na mentálnu prácu ľudí žijúcich toto vekové obdobie staršej dospelosti usilujúcich v rozličnej miere o komplexicitu vo svojom živote. Psychológia môže pomôcť tomuto úsiliu, pretože celistvosť človeka je aj programom jej rozvoja. Publikácia rozpoznáva seniora nie len ako objekt, ale aj ako subjekt usilujúci o svoju podmetovosť na jeho celoživotnej ceste. Priatie veku hľadá svoje optimálne vyjadrenie a je možné najmä v súvsťažností psychologického a spirituálneho vývinu človeka. Psychológia staršieho človeka objavuje starobu nie ako totalitu vyraďujúcu človeka z cyklu života, ale ako obdobie výberu pre život dôležitých domén spojených s preladením do vnútra, ktoré doceňuje pokoj. V tejto optike sa selektujú veci a javy tak aby nerušili, ale harmonizovali. To nie je odmietnutie vonkajšieho, ale rozlíšenie kedy dáva zmysel. Staroba preveruje aj spoločnosť , verejnosť, ktorá by mala odrážať úroveň procesov starostlivosti o duševno. Aby svet urobilo užitočným pre človeka, ale je aj dôvodom ako to vyjadril Patočka samotnej starostlivosti o toto duševno. Pozícia starého človeka v spoločnosti je obrazom toho akú váhu spoločnosť prikladá duševnému životu ľudí. Publikácia prináša poznatky psychologickej povahy o tomto vekovom období a v špeciálnej časti informácie okolo pomáhania a poradenstva.
Autor
