Kozmológia čarodejných príbehov (ľudová rozprávka medzi kultúrou a umením)

Len vlastným interpretačným rozvíjaním spoločného svetového dedičstva a poukazovaním na jedinečnosť nášho slovesného folklóru môžeme prispieť do medzinárodného diskurzu. Cesta k „svetovosti“ vedie cez zachovanie domácej bádateľskej a materiálovej autentickosti. Myslíme tu najmä na špecifické postavenie slovenskej ľudovej prózy v rámci strednej Európy, v ktorej sa zbiehajú viaceré tradície, no najmä na starobylosť našich čarodejných príbehov. Tá je pre nás pri uvažovaní o ich prepojení s ostatnými nerozprávkovými archaickými žánrami rozhodujúca.

Hlásime sa k interpretačnému prístupu, ktorého cieľom je hľadanie významu. Kladieme si otázky, prečo je hlavným nepriateľom hrdinu stará ženská démonická bytosť; prečo chodí hrdina za slnkom a prečo do podsvetia? A najmä, ktoré kultúrnohistorické procesy môžeme za týmito medzižánrovými témami identifikovať. Metóda otvorenej interpretácie by mala podľa nás pripúšťať aj iné typy pohľadov, ktoré nemusia automaticky znamenať nesprávne uvažovanie alebo chybné závery, nemala by sa uzatvárať do neomylnosti, ale rešpektovať široké pole semiosféry kľúčových kultúrnych komunikátov. Súčasné prístupy uprednostňujú skôr pluralitný pohľad, zhrňujúci viacero teórií, škôl či celých odborov. Aj v týchto prístupoch však vždy tkvie zrnko vlastného autorského pohľadu, ktoré je pre nás cenné. V prípade folklórnych príbehov nemôžeme očakávať, že o nich v jednej perspektíve vypovieme všetko. Preto aj naše závery ponúkame skôr ako kúsky do mozaiky názorov, ktoré k danej problematike už odzneli a ešte určite odznejú, dúfajúc len, že tým prispejeme k celistvejšiemu obrazu.