Žiadne produkty
Spoluautori: | Vladimír Lichner • Dušan Šlosár • Katarína Šiňanská • Lucia Tóthová • Jana Plavnická • Magdaléna Hovanová • Veronika Vasiľová • Tatiana Žiaková • Ján Kahan • Ján Šimko |
Rok vydania: | 2018 |
Dostupné od: | 20.11.2018 |
Vydanie: | 1. vydanie |
Typ dokumentu: | monografia |
Jazyk publikácie: | slovenčina |
Počet strán: | 139 |
Fakulta/pracovisko UPJŠ: | Filozofická fakulta UPJŠ |
Katedra: | Katedra sociálnej práce |
Býva veľmi zložité označiť akékoľvek konanie za extrémistické, prípadne za konanie majúce extrémistické charakteristiky, alebo to jednoznačne vylúčiť. Hranica medzi extrémizmom a akceptovaným, konformným správaním je veľmi široká a nejasne formulovaná. Každá spoločnosť má tendenciu stanovovať určité kritériá pre určenie toho, čo možno považovať za nežiaduce, násilné, radikálne až extrémistické, alebo čo znaky takéhoto prejavu nemá. Preto aj pri porovnaní jednotlivých krajín Európskej únie v tejto oblasti sa stretávame s rozdielnym vymedzením toho, čo je alebo nie je považované za radikálne či extrémistické. V podstate ide o mieru tolerancie k niektorým prejavom a nastavenie indikátorov pre hodnotenie daného konania ako extrémistického.
Predložená monografia má za cieľ prezentovať základné sociálne kontexty problematiky extrémizmu a radikalizácie v podobe ich filozofických a teoretických východísk, ovplyvňujúcich faktorov, základných smerov. V rámci autorskej práce sa autori orientujú na cieľovú skupinu adolescentov, ktorú z hľadiska rozvoja procesu radikalizácie považujú za jednu z najviac ohrozených skupín v spoločnosti. V závere monografie je taktiež ponúkaná i trestnoprávna rovina týchto javov, ktorá je z hľadiska komplexnej analýzy neopomenuteľná.