Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám. Adaptácia ako hra

Hlavným cieľom monografie „Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám: adaptácia ako hra“ bolo orientovať súčasný výskum adaptačných štúdií vektorom empiricky zodpovednej kognitívnej vetvy neradikálneho konštruktivizmu. Tento zámer vyplýva z prudkej progresívnej diferenciácie výskumu adaptačných štúdií, ktorá sa v tejto oblasti prejavila hlavne v posledných dvoch dekádach. Modelom adaptácie ako hry v kognitívnovednej perspektíve sa poskytuje možnosť predikcie charakteru (aj v širšom zmysle) zážitku experientov adaptácií. Keďže podoba tohto zážitku výrazne formuje produkty adaptačného procesu do ich výslednej podoby, model adaptácie ako hry možno aplikovať aj v štandardnom umenovednom úsilí pri interpretácii jednotlivých adaptácií. Model adaptácie ako hry sa v monografii syntetizuje na základe poznatkov rozmanitých disciplín. V okruhu kognitívnych vied pomáhajú východiská filozofie, lingvistiky, informatiky, psychológie, antropológie, biológie či neurovedy – obzvlášť afektívnej neurovedy, ktorá sa zaoberá aj emočným rozmerom hry. V prieniku s podstatnými interdisciplinárnymi zložkami výskumu adaptácií sa vo veľkej miere využívali aj poznatky klasických i kognitívnovedných variácií literárnej vedy, filmovej vedy (miestami aj teatrológie) či mediálnych štúdií. Konzistentne s inými podobnými výsledkami kognitívnych vied sa dokazuje, že aj zdanlivo seriózne adaptácie, podobne ako je to v mnohých aspektoch našej kultúry, majú ludický základ.