There are 6 products.
Active filters
Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie
Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre poznávanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostatných živých tvorov.
Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej interpretácie prekračujú zistené fakty.
V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci rozlišujem tieto dve úrovne:
- bazálne vedomie,
- rozvinuté vedomie.
Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež pozornosť a gnostické rozpoznávanie, teda idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebarealizáciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.
Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom svete ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.
Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomovania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jestvujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individualitou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spochybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prítomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od ostatných prejavov mozgovej činnosti.
Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie a možno ju rozdeliť do troch okruhov:
V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji vedomia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú analýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj jeho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinutom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe jej porúch ale aj možnosti rozlíšenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.
Medical Biophysics: Practical Exercises
Michal Legiňa kol.
Progress in biology and medicine has always been significantly related to advances in physics. Not only has physics supplied instruments and methods of measurement that have led to many discoveries in physiology and medicine, but methods of physical research have changed many of the older approaches to the biologic sciences. Such circumstances have even led to development of a new scientific field: biophysics, which uses to a great extent physical instrumentation procedures applied to an experimental system. Because any instrument is an additional factor in any experimental system, it may affect the data. To interpret physical data on biological material correctly then, it is necessary to consider the characteristics of instrument response.
A practical course enables a student to acquire some skills, experience and methodological knowledge for performance of experiments and evaluation of measured data. Due to the fast development of instrumentation technology, it is not possible to teach every operation and procedure upon instruments we may use in a future. Besides the basic physical principles, the aim of a practical course is to point out some general rules and skills for instrument operation and for the interpretation of the measured values derived from such operation.
There are two kinds of lessons in practical courses. The first one focuses on laboratory measurements of some important physical quantities and the evaluation of the measured data. These measured quantities are components of the subject “medical biophysics” or of the phenomena studied. Experience provided in managing various scales and tables, as well as in the construction of tables and graphs is substantial. Lessons also enable students to repeat and to strengthen their knowledge of secondary school physics, which is useful for understanding of many phenomena studied in medical biophysics. The second kind of lesson provides experience with some of the diagnostic and therapeutic medical instruments, which can be seen in practical medicine.
The understanding of basic physical principles of corresponding instruments is both recommended and demanded. Theoretical preparation is not only an appropriate condition for the practical managing of the whole lesson, but also helps to avoid injury. This textbook, therefore, intends to help students in preparing for both the practical lessons and the final exam.
Authors
Násilie v ľudskej spoločnosti a agresia človeka
Otázky človeka, jeho bytia, násilie znepokojujú ľudí od najdávnejších čias ľudskej spoločnosti a sú nemalými problémami aj v prítomnosti. V tejto pôvodnej práci, ktorej predchádzali viaceré štúdie autora (najpodrobnejšie Kafka, 2002), sa zameriavam na opísanie násilia vo všetkých základných formách, čo je jednou z jej osobitostí. Podávam operačný výmer násilia:
Násilie je vedomá ľudská činnosť využívajúca ako prostriedok násilného činu fyzickú alebo psychickú silu na ovplyvnenie druhého človeka (pri pôsobení na seba ide o zvláštny prípad násilia), ktorý potom koná pod vplyvom tohto pôsobenia nedobrovoľne, z donútenia.
Nazdávam sa, že násilie charakterizuje určitá situácia, v ktorej sa stretávajú najmenej dvaja ľudia: aktér násilia a obeť násilia, alebo sa stretajú dvaja aktéri a jeden z nich sa zvyčajne stane obeťou. To je však osobitný prípad, ktorým sa teraz nebudem zaoberať. Ak je násilie zamerané proti vlastnej osobe, je aktér násilia súčasne aj obeťou. Aktér, ktorého osobnosť a motívy bývajú rôzne, začína násilný čin využívajúc pritom viaceré prostriedky a pôsobí nimi na druhého človeka, ktorého núti vykonávať svoju vôľu, čím sa tento stáva obeťou. Celý akt má určité následky. Napadnutý sa môže brániť tak, že násilie zvládne alebo to môže skončiť tragicky, keď násiliu podľahne. Táto relatívne jednoduchá reakcia sa stáva zložitejšou pri skupinovej forme násilia a celkom neprehľadnou pri hromadnom násilí.
Opisujem tieto základné formy násilia:
- - násilie proti vlastnej osobe vrátane samovraždy,
- - násilie individuálne, spôsobené jedným aktérom násilia,
- - násilie skupinové, charakterizované malými skupinami,
- - násilie hromadné alebo kolektívne medzi veľkými skupinami, vrátane vojen a revolúcií,
- - násilie proti neživej a živej prírode.
Práca končí krátkou analýzou liečby násilného správania a dôsledkov násilia s možnosťami jej prevencie. Opieram sa aj o vlastné skúsenosti s prejavmi násilia v psychiatrických zariadeniach. Nazdávam sa, že je to práca veľmi aktuálna, informatívna, ale aj pôvodná, lebo podáva v koncentrovanej podobe celý rozsiahly fenomén násilia s jeho základnými charakteristikami. Podobnú prácu v našej literatúre nemáme.
Autor
Psychológia starších dospelých a poradenstvo...
Obdobie staršej dospelosti je aj pre psychológiu príležitosť urobiť syntézu svojej prírodovednej tradície a filozofickej tradície. Psychológia sa takto môže lepšie napojiť na mentálnu prácu ľudí žijúcich toto vekové obdobie staršej dospelosti usilujúcich v rozličnej miere o komplexicitu vo svojom živote. Psychológia môže pomôcť tomuto úsiliu, pretože celistvosť človeka je aj programom jej rozvoja. Publikácia rozpoznáva seniora nie len ako objekt, ale aj ako subjekt usilujúci o svoju podmetovosť na jeho celoživotnej ceste. Priatie veku hľadá svoje optimálne vyjadrenie a je možné najmä v súvsťažností psychologického a spirituálneho vývinu človeka. Psychológia staršieho človeka objavuje starobu nie ako totalitu vyraďujúcu človeka z cyklu života, ale ako obdobie výberu pre život dôležitých domén spojených s preladením do vnútra, ktoré doceňuje pokoj. V tejto optike sa selektujú veci a javy tak aby nerušili, ale harmonizovali. To nie je odmietnutie vonkajšieho, ale rozlíšenie kedy dáva zmysel. Staroba preveruje aj spoločnosť , verejnosť, ktorá by mala odrážať úroveň procesov starostlivosti o duševno. Aby svet urobilo užitočným pre človeka, ale je aj dôvodom ako to vyjadril Patočka samotnej starostlivosti o toto duševno. Pozícia starého človeka v spoločnosti je obrazom toho akú váhu spoločnosť prikladá duševnému životu ľudí. Publikácia prináša poznatky psychologickej povahy o tomto vekovom období a v špeciálnej časti informácie okolo pomáhania a poradenstva.
Autor
