Zákon o národnostiach a Rada vlády Slovenskej socialistickej republiky pre národnosti (predstavy a realita)

Od 1. januára 1969 nadobúdali účinnosť Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike (ČSSR) i Ústavný zákon o federácii. Ústavný zákon o postavení národností predstavoval aspoň formálne veľký posun v právnej úprave postavenia menšín. Tento zákon však mal byť základom pre ďalšiu právnu úpravu. Deklarovalo sa, že budú nasledovať ďalšie kroky a rokovania o prijatí vykonávacích noriem a že budú na federálnej i národných úrovniach prijaté ďalšie zákony. V Československu však nebol nikdy vydaný žiadny ďalší zákon alebo vládne nariadenie týkajúce sa ústavného zákona o postavení národností v ČSSR. V období normalizácie1 sa otázky týkajúce sa ďalšej legislatívy týkajúcej sa národnostných menšín neotvárali, ale v krátkom období po prijatí ústavného zákona v roku 1968 do konca roka 1969 sa niektoré inštitúcie pokúšali takéto zákonné normy pripraviť a presadiť. Jednou z nich bola aj Rada vlády SSR pre národnosti (ďalej Rada alebo Rada vlády pre národnosti). Monografia prináša pohľad na problematiku rozpracovania ďalších zákonných noriem vyplývajúcich z ústavného zákona o postavení národností v Slovenskej socialistickej republike Radou vlády SSR pre národnosti, ktorá bola jednou z inštitúcií, ktoré sa na Slovensku vytvorili po vzniku československej federácie a zaoberali sa národnostnou problematikou

Vpráci zameranej na rozpracovanie ďalších zákonných noriem vyplývajúcich z ústavného zákona o postavení národností v ČSSR bolo potrebné venovať sa aj predchádzajúcemu vývoju, preto sa prvá časť monografie zaoberá postavením menšín v Československu pred prijatím ústavného zákona, aktivitám národností predchádzajúcim prijatiu ústavného zákona o postavení národností a samotnému prijatiu zákona. V ďalších častiach sa už monografia venuje inštitucionálnym zmenám v SSR po vzniku federácie, vzniku Rady vlády SSR pre národnosti a jednotlivým krokom Rady a jej odborných orgánov pri príprave návrhov zákonov o postavení národností v Slovenskej socialistickej republike.
Motiváciou pre napísanie tejto monografie bola skutočnosť, že na Slovensku sa doteraz tejto problematike venovala pozornosť len v niekoľkých štúdiách, ktoré sa zaoberali maďarskou menšinou a obdobím pražskej jari alebo maďarskou menšinou v období normalizácie.

Autorka