There are 4 products.
Active filters
Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie
Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre poznávanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostatných živých tvorov.
Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej interpretácie prekračujú zistené fakty.
V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci rozlišujem tieto dve úrovne:
- bazálne vedomie,
- rozvinuté vedomie.
Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež pozornosť a gnostické rozpoznávanie, teda idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebarealizáciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.
Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom svete ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.
Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomovania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jestvujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individualitou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spochybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prítomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od ostatných prejavov mozgovej činnosti.
Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie a možno ju rozdeliť do troch okruhov:
V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji vedomia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú analýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj jeho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinutom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe jej porúch ale aj možnosti rozlíšenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.
Medical Biophysics: Practical Exercises
Michal Legiňa kol.
Progress in biology and medicine has always been significantly related to advances in physics. Not only has physics supplied instruments and methods of measurement that have led to many discoveries in physiology and medicine, but methods of physical research have changed many of the older approaches to the biologic sciences. Such circumstances have even led to development of a new scientific field: biophysics, which uses to a great extent physical instrumentation procedures applied to an experimental system. Because any instrument is an additional factor in any experimental system, it may affect the data. To interpret physical data on biological material correctly then, it is necessary to consider the characteristics of instrument response.
A practical course enables a student to acquire some skills, experience and methodological knowledge for performance of experiments and evaluation of measured data. Due to the fast development of instrumentation technology, it is not possible to teach every operation and procedure upon instruments we may use in a future. Besides the basic physical principles, the aim of a practical course is to point out some general rules and skills for instrument operation and for the interpretation of the measured values derived from such operation.
There are two kinds of lessons in practical courses. The first one focuses on laboratory measurements of some important physical quantities and the evaluation of the measured data. These measured quantities are components of the subject “medical biophysics” or of the phenomena studied. Experience provided in managing various scales and tables, as well as in the construction of tables and graphs is substantial. Lessons also enable students to repeat and to strengthen their knowledge of secondary school physics, which is useful for understanding of many phenomena studied in medical biophysics. The second kind of lesson provides experience with some of the diagnostic and therapeutic medical instruments, which can be seen in practical medicine.
The understanding of basic physical principles of corresponding instruments is both recommended and demanded. Theoretical preparation is not only an appropriate condition for the practical managing of the whole lesson, but also helps to avoid injury. This textbook, therefore, intends to help students in preparing for both the practical lessons and the final exam.
Authors
