Žiadne produkty
ONLINE
978-80-8152-838-5
E-publikácia
Autori: | Sylvia Dražilová • Laura Gombošová • Martin Janičko • Ľubomír Skladaný • Eduard Veseliny |
Rok vydania: | 2020 |
Dostupné od: | 29.01.2020 |
Vydanie: | 1. vydanie |
Typ dokumentu: | vysokoškolský učebný text (skriptá) |
Jazyk publikácie: | slovenčina |
Počet strán: | 287 |
Fakulta/pracovisko UPJŠ: | Lekárska fakulta UPJŠ |
Obsah
1.1. Epidemiológia. 17
1.2. Patofyziológia. 17
1.3. Klinická prezentácia. 18
1.4. Diagnostické princípy. 20
1.5. Liečba. 22
1.5.1. Všeobecné opatrenia. 22
1.5.2. Medikamentózna terapia. 22
1.5.3. Endoskopická liečba. 25
1.5.4. Chirurgická liečba. 25
1.5.5. Algoritmus terapeutického postupu. 25
1.6. Prognóza. 27
1.7. Komplikácie GERD.. 27
1.7.1. Peptické striktúry. 27
1.7.2. Barrettov pažerák. 27
1.8. Literatúra:33
2.1. Klasifikácia primárnych porúch motility pažeráka. 34
2.2. Achalázia pažeráka. 35
2.3. Atypické poruchy relaxácie dolného pažerákového zvierača. 39
2.4. Difúzny spazmus pažeráka. 39
2.5. Hypertenzný pažerák („nutcracker esophagus“ - luskáčikovitý pažerák). 41
2.6. Izolovaná hypertenzia dolného pažerákového zvierača. 41
2.7. Neúčinná pažeráková motilita. 41
2.8. Sekundárne poruchy motility pažeráka. 42
2.9. Orofaryngeálna dysfunkcia. 43
2.10. Literatúra. 44
3.1. Epidemiológia. 45
3.1.1. Ezofageálny spinocelulárny karcinóm (ESCC). 45
3.1.2. Ezofageálny adenokarcinóm (EAC). 46
3.2. Klinická manifestácia. 47
3.3. Diagnostické princípy. 48
3.4. Liečba karcinómu pažeráka. 48
3.5. Prognóza karcinómu pažeráka. 51
3.6. Literatúra. 52
4.1. Etiopatogenéza a diferenciálna diagnóza dyspepsie. 54
4.2. Diagnostické princípy. 55
4.3. Manažment pacientov s dyspepsiou horného typu. 59
4.3.1. Manažment pacientov s nediferencovanou dyspepsiou. 59
4.3.2. Manažment pacientov s diferencovanou dyspepsiou. 60
4.3.3. Manažment pacienta s funkčnou dyspepsiou. 60
4.3.4. Manažment pacienta s relapsom funkčnej dyspepsie. 61
4.4. Literatúra. 62
5.1. Epidemiológia. 64
5.2. Etiopatogenéza. 65
5.2.1. Helicobacter pylori65
5.2.2. Nesteroidové antireumatiká a aspirín. 65
5.2.3. Idiopatické ulcerácie a iné príčiny vzniku peptických vredov. 66
5.3. Klinický obraz. 67
5.4. Diagnóza a diferenciálna diagnóza. 68
5.5. Liečba peptickej vredovej choroby. 68
5.5.1. Nefarmakologická liečba a režimové opatrenia. 69
5.5.2. Farmakoterapia. 69
5.6. Posúdenie pracovnej schopnosti a indikácia chirurgickej liečby. 73
5.7. Literatúra. 73
6.1. Adenokarcinóm žalúdka. 74
6.1.1. Epidemiológia. 74
6.1.2. Patogenéza rakoviny žalúdka. 74
6.1.3. Klinická manifestácia. 76
6.1.4. Diagnostické princípy. 77
6.1.5. Liečba karcinómu žalúdka. 79
6.1.6. Prognóza karcinómu žalúdka. 81
6.2. Malígne lymfómy žalúdka. 81
6.3. Literatúra. 82
7.1. Definícia. 83
7.2. Delenie. 83
7.3. Patofyziologické poznámky. 83
7.4. Klinické príznaky. 85
7.5. Diagnostika. 85
7.6. Diferenciálna diagnostika. 86
7.7. Liečba. 86
8.1. Definícia. 87
8.2. Etiopatogenéza. 87
8.3. Klinické príznaky. 87
8.4. Diagnostika. 87
8.5. Liečba. 88
8.6. Komplikácie celiakie. 89
8.7. Iné patologické stavy vyvolané expozíciou lepkom.. 89
8.7.1. Dermatitis herpetiformis Dühring. 89
8.7.2. Neceliakálna gluténovásenzitivita. 90
8.7.3. Alergia na lepok, alergia na pšenicu. 90
8.7.4. Gluténová ataxia (gluténová neuropatia). 90
8.8. Použitá literatúra. 90
9.1. Definícia. 92
9.2. Epidemiológia a delenie. 92
9.2.1. Funkčná klasifikácia črevného zlyhania. 92
9.2.2. Patofyziologická klasifikácia. 92
9.2.3. Klinická klasifikácia. 93
9.3. Klinické príznaky. 93
9.4. Diagnostika. 93
9.5. Liečba. 94
9.6. Intestinálna adaptácia. 94
9.7. Komplikáciečrevného zlyhania a liečby. 94
9.8. Použitá literatúra. 95
10.1. Definícia. 96
10.2. Delenie. 96
10.2.1. Hyperplastické polypy. 96
10.2.2. Adenómy. 96
10.2.3. Peutz - Jeghersov syndróm.. 96
10.2.4. Hemangiómy. 96
10.2.5. GIST – gastrointestinálny stromálny tumor. 96
10.2.6. Malígne nádory tenkého čreva. 97
10.2.7. Neuroendokrinné tumory tráviaceho traktu. 97
10.3. Klinický obraz nádorov tenkého čreva. 97
10.4. Diagnostika nádorov tenkého čreva. 97
10.5. Liečba nádorov tenkého čreva. 98
11.1. Charakteristika nádorov hrubého čreva. 98
11.2. Polypy a hereditárne polypózy hrubého čreva. 99
11.2.1. Familiárna adenomatózna polypóza. 99
11.2.2. Gardnerov a Turcotov syndróm.. 99
11.3. Kolorektálny karcinóm familiárny - Lynchov syndróm.. 99
11.4. Kolorektálny karcinóm sporadický. 100
11.5. Etiopatogenéza kolorektálneho karcinómu. 100
11.5.1. Adenómy hrubého čreva a kancerogenéza. 100
11.5.2. Nešpecifické črevné zápaly a kancerogenéza. 101
11.6. Klinické príznaky. 101
11.7. Diagnostika KrCa a skríning KrCa. 102
11.8. Diferenciálna diagnostika. 104
11.9. Liečba. 105
11.10. Komplikácie. 106
12.1. Definícia. 106
12.2. Incidencia. 106
12.3. Delenie neuroendokrinných tumorov. 107
12.4. Použitá literatúra. 109
13.1. Definícia. 111
13.2. Incidencia IBD.. 111
13.3. Delenie IBD.. 111
13.4. Etiológia. 111
13.5. Crohnova choroba. 112
13.5.1. Delenie. 112
13.5.2. Patofyziológia všeobecne. 113
13.5.3. Patológia vzniku fistuly a abscesu. 113
13.5.4. Patofyziológia makroskopická. 113
13.5.5. Patofyziológia mikroskopická - histologická. 113
13.5.6. Klinický obraz. 114
13.5.7. Diagnostika Crohnovej choroby. 114
13.5.8. Určenie aktivity Crohnovej choroby. 116
13.5.9. Liečba Crohnovej choroby. 117
13.5.10. Komplikácie Crohnovej choroby. 118
13.6. Ulcerózna kolitída. 118
13.6.1. Definícia ulceróznej kolitídy. 118
13.6.2. Patogenéza ulceróznej kolitídy. 119
13.6.3. Klinický obraz ulceróznej kolitídy. 119
13.6.4. Diagnostika ulceróznej kolitídy. 119
13.6.5. Hodnotenie aktivity ulceróznej kolitídy. 120
13.6.6. Diferenciálna diagnostika. 120
13.6.7. Liečba ulceróznej kolitídy. 121
13.6.8. Komplikácie ulceróznej kolitídy. 122
13.7. Tehotenstvo a IBD.. 122
13.8. Extraintestinálne (mimočrevné) manifestácie IBD.. 123
13.9. Použitá literatúra. 125
15.1. Definícia Akútnej pankreatitídy. 128
15.2. História. 129
15.3. Výskyt a priebeh Akútnej pankreatitídy. 130
15.4. Etiopatogenéza (I GET SMASHED). 130
15.4.1. Zhrnutie. 132
15.5. Klinický obraz a diagnostika. 135
15.5.1. Fyzikálne vyšetrenie. 135
15.5.2. Laboratórne vyšetrenie. 138
15.5.3. Zobrazovacie metodiky. 139
15.6. Klasifikácia AP. 140
15.6.1. Komplikácie a stupeň závažnosti AP – Prognostická stratifikácia. 141
15.7. Liečba. 142
16.1. Definícia. 146
16.2. História. 147
16.3. Výskyt. 148
16.4. Etiopatogenéza. 148
16.5. Klinický obraz, priebeh a diagnostika CP. 150
16.5.1. Fyzikálne vyšetrenie. 150
16.5.2. Diagnostika CP. 153
16.6. Klasifikácia CP. 155
16.7. Liečba CP. 155
16.7.1. Liečba malnutrície. 155
16.7.2. Liečba bolesti pri CP. 156
16.7.3. Liečba exosekrečnej pankreatickej nedostatočnosti157
16.7.4. Liečba endosekrečnej pankreatickej nedostatočnosti158
16.8. Ďalšie komplikácie CP. 158
16.9. Záver. 158
17.1. Úvod. 160
17.2. Energetická a proteínová bilancia. 160
17.3. Zloženie tela (Body composition). 161
17.4. Aktuálny profesionálny jazyk – základné pojmy a definície. 161
17.4.1. Nutricionistika(Nutrition science). 161
17.4.2. Preventívna nutricionistika. 162
17.4.3. Relatívne zastúpenie nutrientov. 165
17.4.4. Klinická nutricionistika. 166
17.5. Malnutrícia. 166
17.5.1. Definícia. 167
17.5.2. Diagnostika malnutrície. 168
17.5.3. Klasifikácia malnutrície ako klinického konceptu. 170
17.6. Nutričná starostlivosť (Nutritional care). 173
17.6.1. Enterálna výživa. 175
17.6.2. Parenterálna výživa. 176
17.6.3. Monitoring. 176
19.1. Úvod a definície. 180
19.2. Etiológia. 180
19.3. Patogenéza. 181
19.4. Diagnostika a monitorovanie stavu. 181
19.4.1. Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie. 182
19.4.2. Laboratórne vyšetrenia. 182
19.4.3. Zobrazovacie metódy. 183
19.4.4. Monitoring a prognóza pacienta. 183
19.5. Nešpecifická liečba. 184
19.5.1. Obehová a respiračná podpora. 184
19.5.2. Liečba komplikácií zo strany CNS. 185
19.5.3. Koagulácia. 185
19.5.4. Obličky. 185
19.5.5. Výživa. 186
19.5.6. Extrakorporálna podpora pečene a transplantácia. 186
19.5.7. Infekcia. 187
19.6. Niektoré špecifické prípady Akútneho zlyhania pečene s výskytom v klinickej praxi187
19.6.1. Otrava Muchotrávkou zelenou. 187
19.6.2. Otrava paracetamolom.. 188
19.6.3. Poliekové akútne poškodenie pečene. 189
19.7. Literatúra. 191
20.1. Definície. 193
20.2. Epidemiológia. 193
20.3. Etiológia. 193
20.4. Patogenéza. 194
20.4.1. Priebeh chronických ochorení pečene. 196
20.4.2. Patofyziológia fibrózy. 199
20.4.3. Patofyziológia portálnej hypertenzie. 201
20.5. Diagnostika. 201
20.5.1. Klinické príznaky. 201
20.5.2. Laboratórne vyšetrenie. 203
20.5.3. Morfologické zmeny pečene. 203
20.5.4. Neinvazívne stanovenie tuhosti pečene. 205
20.5.5. Skríning komplikácií205
20.5.6. Etiologická diagnostika. 205
20.6. Hodnotenie prognózy/Staging cirhózy. 205
20.7. Liečba cirhózy. 206
20.7.1. Kauzálna liečba. 206
20.7.2. Liečba a prevencia komplikácií207
20.7.3. Symptomatická liečba. 207
20.8. Syndrómy a komplikácie spojené s dekompenzovanou cirhózou pečene. 207
20.8.1. Ascites. 207
20.8.2. Hepatorenálny syndróm.. 209
20.8.3. Pažerákové varixy. 210
20.8.4. Hepatocelulárny karcinóm.. 211
20.8.5. Hepatálna encefalopatia. 213
20.8.6. Koagulopatia pri cirhóze. 215
20.8.7. Infekčné komplikácie. 216
20.8.8. Pľúcne komplikácie cirhózy pečene. 217
20.8.9. Malnutrícia. 219
20.9. Literatúra. 220
21.1. Definícia. 221
21.2. Diagnostika. 221
21.3. Hepatitída B. 222
21.3.1. Epidemiológia. 222
21.3.2. Etiopatogenéza. 224
21.3.3. Klinický priebeh. 225
21.3.4. Komplikácie. 226
21.3.5. Diagnostika. 228
21.3.6. Liečba. 230
21.3.7. Liečba chronickej hepatitídy B. 231
21.3.8. Prevencia. 233
21.4. Hepatitída D.. 233
21.5. Hepatitída C. 234
21.5.1. Epidemiológia. 234
21.5.2. Etiopatogenéza. 235
21.5.3. Klinický obraz. 235
21.5.4. Komplikácie. 235
21.5.5. Diagnostika. 237
21.5.6. Liečba. 238
21.5.7. Prevencia. 242
21.6. Hepatitída A.. 242
21.6.1. Epidemiológia. 242
21.6.2. Etiopatogenéza. 243
21.6.3. Klinický obraz. 243
21.6.4. Komplikácie. 243
21.6.5. Diagnostika. 244
21.6.6. Liečba. 244
21.6.7. Prevencia. 244
21.7. Hepatitída E. 244
21.7.1. Epidemiológia. 244
21.7.2. Etiopatogenéza. 245
21.7.3. Klinický obraz. 245
21.7.4. Komplikácie. 246
21.7.5. Diagnostika. 246
21.7.6. Liečba. 246
21.7.7. Akútna hepatitída E 21.7.6.1. 246
21.7.8. Chronická hepatitída E 21.7.6.2. 246
21.7.9. Prevencia 21.7.7. 247
21.8. Literatúra. 247
22.1. Definícia. 249
22.2. Klasifikácia. 249
22.3. Epidemiológia. 250
22.4. Rizikové faktory pre NAFLD.. 250
22.4.1. Metabolický syndróm.. 250
22.4.2. Obezita. 251
22.4.3. Diabetes mellitus 2.typ a dyslipidémia. 251
22.4.4. Vek. 251
22.4.5. Pohlavie. 251
22.4.6. Rasa. 251
22.4.7. Cholecystektomia. 251
22.4.8. Iné faktory. 251
22.5. Etiopatogenéza. 251
22.5.1. Prvý úder – jednoduchá akumulácia tuku v pečeni251
22.5.2. Druhý úder – oxidačný stres vedúci k nekroinflamácii252
22.5.3. Inzulínová rezistencia. 252
22.5.4. Leptín a leptínová rezistencia. 253
22.5.5. Adiponektín. 253
22.5.6. Rezistín. 253
22.5.7. Angiotenzín II253
22.5.8. Železo. 253
22.5.9. Žlčové kyseliny. 253
22.5.10. Črevný mikrobióm.. 253
22.5.11. Genetický faktor. 253
22.5.12. Fibrogenéza. 254
22.6. Klinický obraz. 254
22.7. Komplikácie. 254
22.7.1. Cirhóza pečene. 254
22.7.2. Hepatocelulárny karcinóm (HCC). 254
22.7.3. Kardiovaskulárne príhody. 255
22.7.4. NAFLD v transplantovanej pečeni255
22.7.5. Extrahepatálne malignity. 256
22.8. Diagnostika. 256
22.8.1. Fyzikálne vyšetrenie. 256
22.8.2. Laboratórne vyšetrenie. 256
22.9. Liečba. 260
22.9.1. Nefarmakologická liečba. 260
22.9.2. Farmakologická liečba. 261
22.9.3. Bariatrická a metabolická chirurgia. 265
22.10. Literatúra. 265
23.1. Primárna biliárna cholangoitída. 266
23.1.1. Epidemiológia. 266
23.1.2. Etiopatogenéza. 266
23.1.3. Klinický obraz. 267
23.1.4. Diagnostika. 268
23.1.5. Liečba. 269
23.2. Primárna sklerotizujúca cholangoitída. 270
23.2.1. Klasifikácia. 271
23.2.2. Epidemiológia. 271
23.2.3. Etiopatogenéza. 271
23.2.4. Klinický obraz. 271
23.2.5. Komplikácie. 272
23.2.6. Diagnostika. 273
23.2.7. Skríning malignít u pacientov s PSC:274
23.2.8. Liečba. 274
23.3. IgG4 choroba. 275
23.3.1. Epidemiológia. 275
23.3.2. Patogenéza. 275
23.3.3. Klinický obraz. 276
23.3.4. Diagnostika. 277
23.3.5. Terapia. 277
23.4. Literatúra. 278
24.1. Definície. 279
24.2. Epidemiológia. 279
24.3. Patogenéza. 279
24.4. Diagnostika. 281
24.5. Liečba. 282
24.6. Literatúra. 283