Vybrané kapitoly z hepatológie a gastroenterológie

ONLINE

978-80-8152-838-5

E-publikácia


Kľúčové slová:

Ďalšie informácie

Autori:Sylvia Dražilová • Laura Gombošová • Martin Janičko • Ľubomír Skladaný • Eduard Veseliny
Rok vydania:2020
Dostupné od:29.01.2020
Vydanie:1. vydanie
Typ dokumentu:vysokoškolský učebný text (skriptá)
Jazyk publikácie:slovenčina
Počet strán:287
Fakulta:Lekárska fakulta UPJŠ

Popis

Obsah

  1. Refluxová choroba pažeráka a jej komplikácie (E.Veseliny). 17

1.1.       Epidemiológia. 17

1.2.       Patofyziológia. 17

1.3.       Klinická prezentácia. 18

1.4.       Diagnostické princípy. 20

1.5.       Liečba. 22

1.5.1.         Všeobecné opatrenia. 22

1.5.2.         Medikamentózna terapia. 22

1.5.3.         Endoskopická liečba. 25

1.5.4.         Chirurgická liečba. 25

1.5.5.         Algoritmus terapeutického postupu. 25

1.6.       Prognóza. 27

1.7.       Komplikácie GERD.. 27

1.7.1.         Peptické striktúry. 27

1.7.2.         Barrettov pažerák. 27

1.8.       Literatúra:33

  1. Poruchy motility pažeráka (E.Veselíny)34

2.1.       Klasifikácia primárnych porúch motility pažeráka. 34

2.2.       Achalázia pažeráka. 35

2.3.       Atypické poruchy relaxácie dolného pažerákového zvierača. 39

2.4.       Difúzny spazmus pažeráka. 39

2.5.       Hypertenzný pažerák  („nutcracker esophagus“  - luskáčikovitý pažerák). 41

2.6.       Izolovaná hypertenzia dolného pažerákového zvierača. 41

2.7.       Neúčinná pažeráková motilita. 41

2.8.       Sekundárne poruchy motility pažeráka. 42

2.9.       Orofaryngeálna dysfunkcia. 43

2.10.          Literatúra. 44

  1. Tumory pažeráka (E.Veselíny). 45

3.1.       Epidemiológia. 45

3.1.1.         Ezofageálny spinocelulárny karcinóm (ESCC). 45

3.1.2.         Ezofageálny adenokarcinóm (EAC). 46

3.2.       Klinická manifestácia. 47

3.3.       Diagnostické princípy. 48

3.4.       Liečba karcinómu pažeráka. 48

3.5.       Prognóza karcinómu pažeráka. 51

3.6.       Literatúra. 52

  1. Dyspepsia horného typu (E.Veselíny)53

4.1.       Etiopatogenéza a diferenciálna diagnóza dyspepsie. 54

4.2.       Diagnostické princípy. 55

4.3.       Manažment pacientov s dyspepsiou horného typu. 59

4.3.1.         Manažment pacientov s nediferencovanou dyspepsiou. 59

4.3.2.         Manažment pacientov s diferencovanou dyspepsiou. 60

4.3.3.         Manažment pacienta s funkčnou dyspepsiou. 60

4.3.4.         Manažment pacienta s relapsom funkčnej dyspepsie. 61

4.4.       Literatúra. 62

  1. Peptická vredová choroba gastroduodéna (E.Veselíny). 63

5.1.       Epidemiológia. 64

5.2.       Etiopatogenéza. 65

5.2.1.         Helicobacter pylori65

5.2.2.         Nesteroidové antireumatiká a aspirín. 65

5.2.3.         Idiopatické ulcerácie a iné príčiny vzniku peptických vredov. 66

5.3.       Klinický obraz. 67

5.4.       Diagnóza a diferenciálna diagnóza. 68

5.5.       Liečba peptickej vredovej choroby. 68

5.5.1.         Nefarmakologická liečba a režimové opatrenia. 69

5.5.2.         Farmakoterapia. 69

5.6.       Posúdenie pracovnej schopnosti a indikácia chirurgickej liečby. 73

5.7.       Literatúra. 73

  1. Nádory žalúdka (E.Veselíny)74

6.1.       Adenokarcinóm žalúdka. 74

6.1.1.         Epidemiológia. 74

6.1.2.         Patogenéza rakoviny žalúdka. 74

6.1.3.         Klinická manifestácia. 76

6.1.4.         Diagnostické princípy. 77

6.1.5.         Liečba karcinómu žalúdka. 79

6.1.6.         Prognóza karcinómu žalúdka. 81

6.2.       Malígne lymfómy žalúdka. 81

6.3.       Literatúra. 82

  1. Malabsorpcia (L. Gombošová)83

7.1.       Definícia. 83

7.2.       Delenie. 83

7.3.       Patofyziologické poznámky. 83

7.4.       Klinické príznaky. 85

7.5.       Diagnostika. 85

7.6.       Diferenciálna diagnostika. 86

7.7.       Liečba. 86

  1. Celiakia (L. Gombošová). 87

8.1.       Definícia. 87

8.2.       Etiopatogenéza. 87

8.3.       Klinické príznaky. 87

8.4.       Diagnostika. 87

8.5.       Liečba. 88

8.6.       Komplikácie celiakie. 89

8.7.       Iné patologické stavy vyvolané expozíciou lepkom.. 89

8.7.1.         Dermatitis herpetiformis Dühring. 89

8.7.2.         Neceliakálna gluténovásenzitivita. 90

8.7.3.         Alergia na lepok, alergia na pšenicu. 90

8.7.4.         Gluténová ataxia (gluténová neuropatia). 90

8.8.       Použitá literatúra. 90

  1. Zlyhanie tenkého čreva (L. Gombošová)92

9.1.       Definícia. 92

9.2.       Epidemiológia a delenie. 92

9.2.1.         Funkčná klasifikácia črevného zlyhania. 92

9.2.2.         Patofyziologická klasifikácia. 92

9.2.3.         Klinická klasifikácia. 93

9.3.       Klinické príznaky. 93

9.4.       Diagnostika. 93

9.5.       Liečba. 94

9.6.       Intestinálna adaptácia. 94

9.7.       Komplikáciečrevného zlyhania a liečby. 94

9.8.       Použitá literatúra. 95

  1. Nádory tenkého čreva (L. Gombošová). 96

10.1.          Definícia. 96

10.2.          Delenie. 96

10.2.1.      Hyperplastické polypy. 96

10.2.2.      Adenómy. 96

10.2.3.      Peutz - Jeghersov syndróm.. 96

10.2.4.      Hemangiómy. 96

10.2.5.      GIST – gastrointestinálny stromálny tumor. 96

10.2.6.      Malígne nádory tenkého čreva. 97

10.2.7.      Neuroendokrinné tumory tráviaceho traktu. 97

10.3.          Klinický obraz nádorov tenkého čreva. 97

10.4.          Diagnostika nádorov tenkého čreva. 97

10.5.          Liečba nádorov tenkého čreva. 98

  1. Nádory hrubého čreva a kolorektálny karcinóm (L. Gombošová). 98

11.1.          Charakteristika nádorov hrubého čreva. 98

11.2.          Polypy a hereditárne polypózy hrubého čreva. 99

11.2.1.      Familiárna adenomatózna polypóza. 99

11.2.2.      Gardnerov a Turcotov syndróm.. 99

11.3.          Kolorektálny karcinóm familiárny - Lynchov syndróm.. 99

11.4.          Kolorektálny karcinóm sporadický. 100

11.5.          Etiopatogenéza kolorektálneho karcinómu. 100

11.5.1.      Adenómy hrubého čreva a kancerogenéza. 100

11.5.2.      Nešpecifické črevné zápaly a kancerogenéza. 101

11.6.          Klinické príznaky. 101

11.7.          Diagnostika KrCa a skríning KrCa. 102

11.8.          Diferenciálna diagnostika. 104

11.9.          Liečba. 105

11.10.       Komplikácie. 106

  1. Neuroendokrinné tumory tráviaceho traktu (L. Gombošová). 106

12.1.          Definícia. 106

12.2.          Incidencia. 106

12.3.          Delenie neuroendokrinných tumorov. 107

12.4.          Použitá literatúra. 109

  1. Chronické črevné zápaly- IBD inflammatory bowel diseases (L. Gombošová). 111

13.1.          Definícia. 111

13.2.          Incidencia IBD.. 111

13.3.          Delenie IBD.. 111

13.4.          Etiológia. 111

13.5.          Crohnova choroba. 112

13.5.1.      Delenie. 112

13.5.2.      Patofyziológia všeobecne. 113

13.5.3.      Patológia vzniku fistuly a abscesu. 113

13.5.4.      Patofyziológia makroskopická. 113

13.5.5.      Patofyziológia mikroskopická - histologická. 113

13.5.6.      Klinický obraz. 114

13.5.7.      Diagnostika Crohnovej choroby. 114

13.5.8.      Určenie aktivity Crohnovej choroby. 116

13.5.9.      Liečba Crohnovej choroby. 117

13.5.10.         Komplikácie Crohnovej choroby. 118

13.6.          Ulcerózna kolitída. 118

13.6.1.      Definícia ulceróznej kolitídy. 118

13.6.2.      Patogenéza ulceróznej kolitídy. 119

13.6.3.      Klinický obraz ulceróznej kolitídy. 119

13.6.4.      Diagnostika ulceróznej kolitídy. 119

13.6.5.      Hodnotenie aktivity ulceróznej kolitídy. 120

13.6.6.      Diferenciálna diagnostika. 120

13.6.7.      Liečba ulceróznej kolitídy. 121

13.6.8.      Komplikácie ulceróznej kolitídy. 122

13.7.          Tehotenstvo a IBD.. 122

13.8.          Extraintestinálne (mimočrevné) manifestácie IBD.. 123

13.9.          Použitá literatúra. 125

  1. Anatómia a fyziológia pankreasu (Ľ. Skladaný). 127
  2. Akútna pankreatitída (Ľ. Skladaný). 128

15.1.          Definícia Akútnej pankreatitídy. 128

15.2.          História. 129

15.3.          Výskyt a priebeh Akútnej pankreatitídy. 130

15.4.          Etiopatogenéza (I GET SMASHED). 130

15.4.1.      Zhrnutie. 132

15.5.          Klinický obraz a diagnostika. 135

15.5.1.      Fyzikálne vyšetrenie. 135

15.5.2.      Laboratórne vyšetrenie. 138

15.5.3.      Zobrazovacie metodiky. 139

15.6.          Klasifikácia AP. 140

15.6.1.      Komplikácie a stupeň závažnosti AP – Prognostická stratifikácia. 141

15.7.          Liečba. 142

  1. Chronická pankreatitída (Ľ. Skladaný). 146

16.1.          Definícia. 146

16.2.          História. 147

16.3.          Výskyt. 148

16.4.          Etiopatogenéza. 148

16.5.          Klinický obraz, priebeh a diagnostika CP. 150

16.5.1.      Fyzikálne vyšetrenie. 150

16.5.2.      Diagnostika CP. 153

16.6.          Klasifikácia CP. 155

16.7.          Liečba CP. 155

16.7.1.      Liečba malnutrície. 155

16.7.2.      Liečba bolesti pri CP. 156

16.7.3.      Liečba exosekrečnej pankreatickej nedostatočnosti157

16.7.4.      Liečba endosekrečnej pankreatickej nedostatočnosti158

16.8.          Ďalšie komplikácie CP. 158

16.9.          Záver. 158

  1.          Klinická výživa – Nutricionistika (Ľ. Skladaný). 160

17.1.          Úvod. 160

17.2.          Energetická a proteínová bilancia. 160

17.3.          Zloženie tela (Body composition). 161

17.4.          Aktuálny profesionálny jazyk – základné pojmy a definície. 161

17.4.1.      Nutricionistika(Nutrition science). 161

17.4.2.      Preventívna nutricionistika. 162

17.4.3.      Relatívne zastúpenie nutrientov. 165

17.4.4.      Klinická nutricionistika. 166

17.5.          Malnutrícia. 166

17.5.1.      Definícia. 167

17.5.2.      Diagnostika malnutrície. 168

17.5.3.      Klasifikácia malnutrície ako klinického konceptu. 170

17.6.          Nutričná starostlivosť (Nutritional care). 173

17.6.1.      Enterálna výživa. 175

17.6.2.      Parenterálna výživa. 176

17.6.3.      Monitoring. 176

  1. Úvod do ochorení pečene (M. Janičko). 178
  2. Akútne poškodenie a zlyhanie pečene (M. Janičko). 180

19.1.          Úvod a definície. 180

19.2.          Etiológia. 180

19.3.          Patogenéza. 181

19.4.          Diagnostika a monitorovanie stavu. 181

19.4.1.      Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie. 182

19.4.2.      Laboratórne vyšetrenia. 182

19.4.3.      Zobrazovacie metódy. 183

19.4.4.      Monitoring a prognóza pacienta. 183

19.5.          Nešpecifická liečba. 184

19.5.1.      Obehová a respiračná podpora. 184

19.5.2.      Liečba komplikácií zo strany CNS. 185

19.5.3.      Koagulácia. 185

19.5.4.      Obličky. 185

19.5.5.      Výživa. 186

19.5.6.      Extrakorporálna podpora pečene a transplantácia. 186

19.5.7.      Infekcia. 187

19.6.          Niektoré špecifické prípady Akútneho zlyhania pečene s výskytom v klinickej praxi187

19.6.1.      Otrava Muchotrávkou zelenou. 187

19.6.2.      Otrava paracetamolom.. 188

19.6.3.      Poliekové akútne poškodenie pečene. 189

19.7.          Literatúra. 191

  1. Pokročilé chronické ochorenie pečene (ACLD)/cirhóza (M. Janičko). 193

20.1.          Definície. 193

20.2.          Epidemiológia. 193

20.3.          Etiológia. 193

20.4.          Patogenéza. 194

20.4.1.      Priebeh chronických ochorení pečene. 196

20.4.2.      Patofyziológia fibrózy. 199

20.4.3.      Patofyziológia portálnej hypertenzie. 201

20.5.          Diagnostika. 201

20.5.1.      Klinické príznaky. 201

20.5.2.      Laboratórne vyšetrenie. 203

20.5.3.      Morfologické zmeny pečene. 203

20.5.4.      Neinvazívne stanovenie tuhosti pečene. 205

20.5.5.      Skríning komplikácií205

20.5.6.      Etiologická diagnostika. 205

20.6.          Hodnotenie prognózy/Staging cirhózy. 205

20.7.          Liečba cirhózy. 206

20.7.1.      Kauzálna liečba. 206

20.7.2.      Liečba a prevencia komplikácií207

20.7.3.      Symptomatická liečba. 207

20.8.          Syndrómy a komplikácie spojené s dekompenzovanou cirhózou pečene. 207

20.8.1.      Ascites. 207

20.8.2.      Hepatorenálny syndróm.. 209

20.8.3.      Pažerákové varixy. 210

20.8.4.      Hepatocelulárny karcinóm.. 211

20.8.5.      Hepatálna encefalopatia. 213

20.8.6.      Koagulopatia pri cirhóze. 215

20.8.7.      Infekčné komplikácie. 216

20.8.8.      Pľúcne komplikácie cirhózy pečene. 217

20.8.9.      Malnutrícia. 219

20.9.          Literatúra. 220

  1. Vírusové hepatitídy (S.Dražilová). 221

21.1.          Definícia. 221

21.2.          Diagnostika. 221

21.3.          Hepatitída B. 222

21.3.1.      Epidemiológia. 222

21.3.2.      Etiopatogenéza. 224

21.3.3.      Klinický priebeh. 225

21.3.4.      Komplikácie. 226

21.3.5.      Diagnostika. 228

21.3.6.      Liečba. 230

21.3.7.      Liečba chronickej hepatitídy B. 231

21.3.8.      Prevencia. 233

21.4.          Hepatitída D.. 233

21.5.          Hepatitída C. 234

21.5.1.      Epidemiológia. 234

21.5.2.      Etiopatogenéza. 235

21.5.3.      Klinický obraz. 235

21.5.4.      Komplikácie. 235

21.5.5.      Diagnostika. 237

21.5.6.      Liečba. 238

21.5.7.      Prevencia. 242

21.6.          Hepatitída A.. 242

21.6.1.      Epidemiológia. 242

21.6.2.      Etiopatogenéza. 243

21.6.3.      Klinický obraz. 243

21.6.4.      Komplikácie. 243

21.6.5.      Diagnostika. 244

21.6.6.      Liečba. 244

21.6.7.      Prevencia. 244

21.7.          Hepatitída E. 244

21.7.1.      Epidemiológia. 244

21.7.2.      Etiopatogenéza. 245

21.7.3.      Klinický obraz. 245

21.7.4.      Komplikácie. 246

21.7.5.      Diagnostika. 246

21.7.6.      Liečba. 246

21.7.7.      Akútna hepatitída E 21.7.6.1. 246

21.7.8.      Chronická hepatitída E 21.7.6.2. 246

21.7.9.      Prevencia 21.7.7. 247

21.8.          Literatúra. 247

  1. Nealkoholová tuková choroba pečene (S.Dražilová). 249

22.1.          Definícia. 249

22.2.          Klasifikácia. 249

22.3.          Epidemiológia. 250

22.4.          Rizikové faktory pre NAFLD.. 250

22.4.1.      Metabolický syndróm.. 250

22.4.2.      Obezita. 251

22.4.3.      Diabetes mellitus 2.typ a dyslipidémia. 251

22.4.4.      Vek. 251

22.4.5.      Pohlavie. 251

22.4.6.      Rasa. 251

22.4.7.      Cholecystektomia. 251

22.4.8.      Iné faktory. 251

22.5.          Etiopatogenéza. 251

22.5.1.      Prvý úder – jednoduchá akumulácia tuku v pečeni251

22.5.2.      Druhý úder – oxidačný stres vedúci k nekroinflamácii252

22.5.3.      Inzulínová rezistencia. 252

22.5.4.      Leptín a leptínová rezistencia. 253

22.5.5.      Adiponektín. 253

22.5.6.      Rezistín. 253

22.5.7.      Angiotenzín II253

22.5.8.      Železo. 253

22.5.9.      Žlčové kyseliny. 253

22.5.10.         Črevný mikrobióm.. 253

22.5.11.         Genetický faktor. 253

22.5.12.         Fibrogenéza. 254

22.6.          Klinický obraz. 254

22.7.          Komplikácie. 254

22.7.1.      Cirhóza pečene. 254

22.7.2.      Hepatocelulárny karcinóm (HCC). 254

22.7.3.      Kardiovaskulárne príhody. 255

22.7.4.      NAFLD v transplantovanej pečeni255

22.7.5.      Extrahepatálne malignity. 256

22.8.          Diagnostika. 256

22.8.1.      Fyzikálne vyšetrenie. 256

22.8.2.      Laboratórne vyšetrenie. 256

22.9.          Liečba. 260

22.9.1.      Nefarmakologická liečba. 260

22.9.2.      Farmakologická liečba. 261

22.9.3.      Bariatrická a metabolická chirurgia. 265

22.10.       Literatúra. 265

  1. Primárne cholestatické choroby pečene (S.Dražilová). 266

23.1.          Primárna biliárna cholangoitída. 266

23.1.1.      Epidemiológia. 266

23.1.2.      Etiopatogenéza. 266

23.1.3.      Klinický obraz. 267

23.1.4.      Diagnostika. 268

23.1.5.      Liečba. 269

23.2.          Primárna sklerotizujúca cholangoitída. 270

23.2.1.      Klasifikácia. 271

23.2.2.      Epidemiológia. 271

23.2.3.      Etiopatogenéza. 271

23.2.4.      Klinický obraz. 271

23.2.5.      Komplikácie. 272

23.2.6.      Diagnostika. 273

23.2.7.      Skríning malignít u pacientov s PSC:274

23.2.8.      Liečba. 274

23.3.          IgG4 choroba. 275

23.3.1.      Epidemiológia. 275

23.3.2.      Patogenéza. 275

23.3.3.      Klinický obraz. 276

23.3.4.      Diagnostika. 277

23.3.5.      Terapia. 277

23.4.          Literatúra. 278

  1. Alkoholová choroba pečene (M. Janičko). 279

24.1.          Definície. 279

24.2.          Epidemiológia. 279

24.3.          Patogenéza. 279

24.4.          Diagnostika. 281

24.5.          Liečba. 282

24.6.          Literatúra. 283

 

Možno vás zaujmú aj tieto publikácie