Rómovia v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici v druhej polovici 18. storočia

Hlavnou témou tejto publikácie sú Rómovia, ich postavenie a život v Uhorsku, konkrétne v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici v druhej polovici 18. storočia, najmä podľa súpisov vykonávaných za vlády Márie Terézie a Jozefa II.. Práca je rozdelená do šiestich kapitol a štrnástich podkapitol. Obsahuje tri obrázky, dvadsaťosem tabuliek a dvadsaťdeväť grafov. Úvodná kapitola sa zaoberá stavom výskumu sledovanej problematiky (t.j. Rómami v druhej polovici 18. storočia) u autorov 18. storočia až po súčasných autorov, ktorí sa ňou zaoberali alebo ešte stále zaoberajú. V prvej kapitole sa autorka stručne zmieňuje o indickom pôvode Rómov, o sociálnej príslušnosti rómskych predkov, o odchode Rómov z Indie, ich migrovaní až po príchod do Uhorska, ako aj o pomenovaniach Rómov, ktoré dostali od okolitého sveta. Ďalej sa zmieňuje o prvých správach o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného východného Slovenska, ako aj o ich postavení v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia. V druhej kapitole sa autorka dotýka života Rómov v Abovskej, Šarišskej a v Turnianskej stolici vo svetle archívnych materiálov z druhej polovice 18. storočia a uvádza administratívno-správne členenie týchto stolíc v tomto období. V tretej kapitole rozoberá kráľovské nariadenia osvietenských panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., týkajúce sa Rómov, a stručne popisuje politickú situáciu a riešenie sociálno-ekonomických otázok v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia. Vo štvrtej kapitole sa podrobne venuje súpisom Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici počas vlády Márie Terézie a Jozefa II., ich cieľom, charakteristike, prínosom, ako aj ich nedostatkom a uvádza metodiku číselného a grafického spracovania týchto súpisov. Piata kapitola obsahuje celkové grafické porovnanie a vyhodnotenie súpisov Rómov zo všetkých troch stolíc. Celkové poznatky o živote Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici sú uvedené v šiestej, záverečnej kapitole.

Hlavným zistením tohto výskumu je, že regulácia Rómov bola zrealizovaná len s minimálne úspešnými (z pohľadu panovníkov) výsledkami, pretože dotknuté rómske rodiny kočovali naďalej tak počas, ako aj po regulácii. Praktizovali tzv. „skryté kočovanie“.

Autorka