Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913

          Prvá kapitola monografie nesie názov Veľká východná kríza v rokoch 1875-1878 – súperenie veľmocí na Balkáne. Veľká východná kríza, ktorá vyvrcholia rusko-osmanským konfliktom a následným Berlínskym kongresom dala do pohybu mnoho procesov. Dôležitosť Berlínskeho kongresu a jeho fungovanie je v práci vykreslené z pohľadu jedného zúčastneného balkánskeho štátu a to Srbska. Kapitoly 2 až 5 zhŕňajú medzinárodný kontext a vnútorné predpoklady vytvorenia moderného bulharského a čiernohorského štátu, rovnako i detailný popis emancipácie Macedóncov a Albáncov (Albánske národné hnutie a vytvorenie nezávislého Albánska v roku 1912, Macedónska otázka na konci novoveku a možnosti jej riešenia zo strany veľmocí). Kapitola Konflikt Osmanskej ríše a Talianska o Lýbiu v rokoch  1911-1912 je popisuje vojenský stret medzi veľmocami s globálnymi následkami, ktoré de facto znamenali i pád Osmanskej ríše na európskom kontinente.Kapitola Definitívny pád Osmanskej ríše na európskom kontinente: prvá a druhá balkánska vojna predstavuje chronologický záver monografie a prináša pohľad na najdôležitejšie udalosti balkánskych vojen, armády i fenomény, ktoré doteraz boli v rámci tejto otázky vnímané iba okrajovo (etnické čistky, mobilizácia, propaganda a i.).  Záver práce a kapitola Zahraničná politika Srbska a problematika Bosny a Hercegoviny pred vypuknutím 1. svetovej vojny sa zameriava na hodnotenie srbských ašpirácií (či už ideologických alebo reálnych) smerom k priestoru Bosny a Hercegoviny.