Možné svety z pohľadu logickej sémantiky a analytickej filozofie

Pojem možný svet dnes patrí do bežnej výbavy viac či menej špeciálnych konceptuálnych prostriedkov, používaných v oblasti logickej sémantiky a filozofie. Výdatne napomáha rozvíjaniu úvah o povahe modálnych pojmov, a to predovšetkým v sémantike modálnych a intenzionálnych logík. Neznamená to však, že možné svety nachádzajú svoje miesto len v rámci koncepcií narábajúcich výhradne s tzv. aletickými modalitami. Možné svety totiž ako pojem často zohrávajú významnú úlohu pri explikácii mnohých fundamentálnych sémantických pojmov (propozícia a i.). Celkom vhodne ním môžeme analyzovať aj niektoré propozičné postoje, pojmy temporálnej či deontickej logiky. Sémantiku možných svetov možno uplatniť aj v najrozličnejších oblastiach filozofie (epistemológia, metafyzika, metodológia, filozofia jazyka, filozofia mysle, estetika), ale aj v lingvistike či iných vedách.

Zaujímavé problémy filozofického druhu nastávajú najmä vtedy, ak sa pokúšame objasniť podobu a ontologický štatút možných svetov, vzťahy medzi nimi, postavenie skutočného sveta k (ostatným) možným svetom, či prípustnosť postulovania modálnych objektov, ktoré sa v našom, t.j. skutočnom svete nevyskytujú, teda reálne neexistujú. Z výhodného nástroja pre sémantický rozbor modalít sa teda môže stať, a aj sa skutočne stal, objekt mnohostrannej filozofickej analýzy. Paleta názorov na možné svety je pomerne pestrá a mohli by sme ju opísať rôznymi spôsobmi.

Predložená monografia si kladie za cieľ kriticky zmapovať chápanie pojmu možných svetov. Prvá kapitola opisuje formovanie sémantiky možných svetov, spolu s naznačením niektorých problémov, ktoré so sebou prináša a ktoré prenikavým spôsobom odhaľoval predovšetkým W. V. O. Quine. V ďalších dvoch kapitolách sa práca zameriava na modernejšie názory na povahu možných svetov, pričom hlavná pozornosť je venovaná dichotómii medzi posibilistickým a aktualistickým prístupom k otázke modalít, popri ktorom je nevyhnutné posúdiť aj iné rozlíšenia (esencializmus - antiesencializmus, realizmus - redukcionizmus (príp. ersatzimus či fikcionalizmus), naturalizmus - nenaturalizmus a pod.). Zvýšená pozornosť je v práci špeciálne venovaná posibilizmu D. Lewisa a aktualistickým koncepciám S. Kripkeho, A. Plantingu, R. M. Adamsa, N. Reschera, D. Armstronga a J. Hintikku. Neštandardný prístup k problematike možných svetov je zachytený vo štvrtej kapitole. Tá je predovšetkým venovaná významnej koncepcii Jaaka Hintikku, ktorá pracuje s pojmom epistemických možných svetov a dokumentuje príklon k modifikácii a relativizácii modálneho diskurzu. Záver poskytuje zhodnotenie diskusie, ktorá sa dotýka hlavných problémov spätých s úvahami o možných svetoch. V predkladanej monografii sú objasnené niektoré reprezentatívne koncepcie možných svetov, resp. možných indivíduí a je v nej naznačený celkový postup od posudzovania možných svetov ako ideálnych logických konštruktov cez ich relativizáciu prostredníctvom oddelených oblastí indivíduí pre jednotlivé svety a ďalej prostredníctvom vzťahu dosiahnuteľnosti až k finančným, nemožným a neštandardným možným svetom.

Autor