Filter By

Categories

Categories

Year of publication:

Year of publication:

Publication language:

Publication language:

Faculty:

Faculty:

Method of publication:

Method of publication:

Active filters

  • Categories: Social sciences
  • Year of publication:: 2013
  • Year of publication:: 2013
  • Year of publication:: 2013
  • Year of publication:: 2013
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
  • Year of publication:: 2023
V priestoroch jazyka a literatúry

V priestoroch jazyka a literatúry

€9.50
Availability: 10 In Stock

Ivica Hajdučeková (ed.)

Recenzovaný zborník z interného seminára KSSFaK FF UPJŠ konaného pri príležitosti životného jubilea prof. PhDr. Jána Sabola, DrSc., 26. marca 2009 je prvým spoločným počinom jazykovednej, literárnovednej a mediálnej orientácie novovzniknutej katedry. Po slávnostnom príhovore dekana FF UPJŠ prof. PhDr. J. Gbúra, CSc., je uvedená prednáška jubilujúceho prof. PhDr. Jána Sabola, DrSc. Vzťah segmentov a suprasegmentov v zvukovej rovine. Ďalej sú do dvoch častí JazykLiteratúra rozdelené príspevky jednotlivých členov katedry, ale aj prvých doktorandov. Tematický záber roztvára najprv problematiku jednotlivých rovín jazyka (zvukovú stránku jazyka, experimentálnu fonetiku, dialektológiu, morfológiu aj lexikológiu), potom literárnovedných disciplín (verzológie, genológie, metodológie, textovej semiotiky) aj mediológie.

Patočkova filozofia dejín

Patočkova filozofia dejín

€7.00
Availability: 5 In Stock

Róbert Stojka

Cieľom predkladanej monografie je predovšetkým čo najkomplexnejšie predstaviť Patočkov koncept filozofie dejín, aj keď si uvedomujem, že to vôbec nie je ľahká úlo-ha, nielen preto, ako už bolo spomenuté, že v súčasnosti neexistuje rozsiahlejšia a vyčerpávajúca práca k tejto téme. Existuje síce pomerne veľké množstvo štúdií , venovaných Patočkovmu konceptu filozofie dejín, žiadna z nich však neskúma tento koncept komplexným pohľadom, ako určitý celok – zväčša sú zamerané na niektoré parciálne problémy (a nie je ich málo), vyplývajúce z tohto konceptu. Aj tento fakt, mimochodom, je pre mňa samého dôkazom toho, že ide jednoznačne o veľmi náročnú tému.

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

€19.10
Availability: 2 In Stock

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

  • bazálne vedomie,
  • rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.

This website uses cookies to ensure you get the best experience on our website