Best sales

There are 3 products.

Sort by:

Pokročilé štatistické metódy v behaviorálnych a sociálnych vedách

Quick view

ŠafárikPress - UPJŠ v Košiciach

Pokročilé štatistické metódy v behaviorálnych a...

€19.00

Availability: 5 In Stock

Jozef Bavoľár - Ján Ferjenčík - Pavol Kačmár

Učebnica pokročilých štatistických metód v behaviorálnych s sociálnych vedách je určená študentom týchto vied, ako aj tým, ktorí sa vo svojej výskumnej praxi stretávajú s riešením stredne náročných výskumných otázok, pre zvládnutie ktorých nie je postačujúca znalosť základných štatistických metód. Učebnica na nich stavia, jej jadro však tvoria štatistické metódy, ktoré sa sústredia najmä na zachytenie multivariačných vzťahov. V úvodnej kapitole sú uvedené základné princípy testovania nulových hypotéz ako základ uvádzaných metód, pričom sú zohľadňované najnovšie trendy zamerané na otvorenosť a replikovateľnosť výskumov. Každá z nasledujúcich kapitol je venovaná vybranej metóde, prípadne skupine metód. V úvodných kapitolách sú to lineárna a logistická regresia, na ktoré nadväzuje sledovanie mediačných a moderačných efektov. Druhý veľký celok tvoria metódy skupinového porovnávania, kde sú vysvetlené rôzne alternatívy analýzy rozptylu (jednovchodná, viacvchodná, pre nezávislé výbery, opakovaná, zmiešaná), ich neparametrické alternatívy, multivariačná analýza rozptylu a analýza kovariancie. V záverečných kapitolách sú najprv prezentované dve metódy zachytávajúce podobnosti či vzťahy medzi objektmi (zhluková analýza, faktorová analýza), následne sú uvádzané princípy modelovania štrukturálnymi rovnicami. V každej kapitole je po vysvetlení účelu metódy a jej základných princípov demonštrované jej použitie na konkrétnom príklade, ponúkané sú aj návody pre výpočet v troch štatistických programoch – SPSS, Jamovi a JASP. Snahou autorov je poskytnúť učebnicu, kde záujemcovia aj bez hlbšieho matematického základu budú schopní porozumieť prezentovaným štatistickým postupom, zvoliť si pre nich ten najvhodnejší, a následne ho aj použiť na svojich dátach.

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

Quick view

ŠafárikPress - UPJŠ v Košiciach

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

€19.10

Availability: 2 In Stock

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre poznávanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostatných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej interpretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci rozlišujem tieto dve úrovne:

bazálne vedomie,
rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež pozornosť a gnostické rozpoznávanie, teda idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebarealizáciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom svete ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomovania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jestvujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individualitou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spochybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prítomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od ostatných prejavov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji vedomia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú analýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj jeho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinutom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe jej porúch ale aj možnosti rozlíšenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.