Active filters

  • Categories: Law
  • Categories: Social sciences
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2026
Zákony III. A / 2026
Poradca

Zákony III. A / 2026

€17.24
Availability: 1 In Stock

Kolektív autorov

Publikácia obsahujúca najdôležitejšie právne predpisy z pracovnoprávnej oblastí, miezd, zamestnanosti, BOZP a správneho práva. Všetky právne predpisy obsahujú zmeny k 1. 1. 2026 a sú uvádzané v úplnom znení. Zmeny v zákonoch sú v texte prehľadne vyznačené. Hlavné témy: Zákonník práce, Minimálna mzda, Služby zamestnanosti, Inšpekcia práce, BOZP, Ochrana osobných údajov.

Titul obsahuje úplné znenie zákonov a súvisiacich predpisov pre rok 2026:
Zákonník práce (1. kapitola)
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
Mzdové predpisy (2. kapitola)
Zákon NR č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch
Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce
Oznámenie MPSVaR SR č. 245/2025 Z. z. o sume minimálnej mzdy na rok 2026
Oznámenie MPSVaR SR č. 244/2025 Z. z. o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2026
Zamestnanosť (3. kapitola)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
Zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb
Pedagogickí zamestnanci (4. kapitola)
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (5. kapitola)
Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia práci
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
Správne právo (6. kapitola)
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov
Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Podľa Zákonníka práce má každý právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania. Tieto práva má každý zamestnanec bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie.  Zamestnávateľ  má podľa Zákonníka práce právo na slobodný výber zamestnancov. Zamestnávateľ určuje podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu.

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie
ŠafárikPress - UPJŠ v Košiciach

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

€19.10
Availability: 2 In Stock

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

  • bazálne vedomie,
  • rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.

This website uses cookies to ensure you get the best experience on our website