Active filters

  • Categories: Social sciences
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2020
  • Publication language:: Slovak
Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913
ŠafárikPress - UPJŠ v Košiciach

Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach...

€11.00
Availability: 4 In Stock

Maroš Melichárek

Prvá kapitola monografie nesie názov Veľká východná kríza v rokoch 1875-1878 – súperenie veľmocí na Balkáne. Veľká východná kríza, ktorá vyvrcholia rusko-osmanským konfliktom a následným Berlínskym kongresom dala do pohybu mnoho procesov. Dôležitosť Berlínskeho kongresu a jeho fungovanie je v práci vykreslené z pohľadu jedného zúčastneného balkánskeho štátu a to Srbska. Kapitoly 2 až 5 zhŕňajú medzinárodný kontext a vnútorné predpoklady vytvorenia moderného bulharského a čiernohorského štátu, rovnako i detailný popis emancipácie Macedóncov a Albáncov (Albánske národné hnutie a vytvorenie nezávislého Albánska v roku 1912, Macedónska otázka na konci novoveku a možnosti jej riešenia zo strany veľmocí). Kapitola Konflikt Osmanskej ríše a Talianska o Lýbiu v rokoch  1911-1912 je popisuje vojenský stret medzi veľmocami s globálnymi následkami, ktoré de facto znamenali i pád Osmanskej ríše na európskom kontinente.Kapitola Definitívny pád Osmanskej ríše na európskom kontinente: prvá a druhá balkánska vojna predstavuje chronologický záver monografie a prináša pohľad na najdôležitejšie udalosti balkánskych vojen, armády i fenomény, ktoré doteraz boli v rámci tejto otázky vnímané iba okrajovo (etnické čistky, mobilizácia, propaganda a i.).  Záver práce a kapitola Zahraničná politika Srbska a problematika Bosny a Hercegoviny pred vypuknutím 1. svetovej vojny sa zameriava na hodnotenie srbských ašpirácií (či už ideologických alebo reálnych) smerom k priestoru Bosny a Hercegoviny.

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie
ŠafárikPress - UPJŠ v Košiciach

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

€19.10
Availability: 2 In Stock

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

  • bazálne vedomie,
  • rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.

This website uses cookies to ensure you get the best experience on our website