Filter By

Categories

Categories

Selections

Selections

Year of publication:

Year of publication:

Publication language:

Publication language:

Faculty:

Faculty:

Method of publication:

Method of publication:

Active filters

  • Categories: Social sciences
  • Year of publication:: 2014
  • Year of publication:: 2014
  • Year of publication:: 2014
  • Year of publication:: 2014
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2017
  • Year of publication:: 2026
  • Year of publication:: 2026
  • Year of publication:: 2026
  • Year of publication:: 2026
  • Year of publication:: 2026
Patočka a novoveká filozofia

Patočka a novoveká filozofia

€18.50
Availability: 1 In Stock

Vladimír Leško - Věra SchifferováRóbert Stojka - Pavol Tholt  a kol.

Filozofické dedičstvo Jana Patočku ponúka vo svojom celku významné reflektovanie novovekého filozofického myslenia. V našich doterajších domácich historicko-filozofických skúmaniach sa však doposiaľ tejto skutočnosti venovala len veľmi malá pozornosť. Z uvedeného dôvodu je preto prirodzené, že sa chceme po prvýkrát pokúsiť o celostnejšie zachytenie Patočkovho chápania novovekej filozofie. Kolektívna monografia Patočka a grécka filozofia, ktorú sme spracovali ako prvý výstup riešenia projektu APVV, dostáva tak svoje pokračovanie v druhej monografii Patočka a novoveká filozofia. Zavŕšenie nášho úsilia bude potom predstavovať kolektívna monografia Patočka a filozofia 20. storočia.

V predkladanej práci nám ide o predstavenie rozhodujúceho odkazu novovekej filozofie v Patočkovom filozofickom diele. Význam jeho filozofickej výpovede k tomuto dejinno-filozofickému útvaru je prekvapujúco stále živým, aktuálnym filozofickým dedičstvom, bez pochopenia ktorého sa dá len veľmi ťažko komplexne uchopiť hodnota Patočkovho filozofického odkazu. Tomuto poznaniu sme podriadili ako výber, tak aj obsahové naplnenie jednotlivých kapitol našej novej práce.

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

€19.10
Availability: 2 In Stock

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

  • bazálne vedomie,
  • rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.

Násilie v ľudskej spoločnosti a agresia človeka

Násilie v ľudskej spoločnosti a agresia človeka

€8.36
Availability: 19 In Stock

Jozef Kafka 

Otázky človeka, jeho bytia, násilie znepokojujú ľudí od najdávnejších čias ľudskej spoločnosti a sú nemalými problémami aj v prítomnosti. V tejto pôvodnej práci, ktorej predchádzali viaceré štúdie autora (najpodrobnejšie Kafka, 2002), sa zameriavam na opísanie násilia vo všetkých základných formách, čo je jednou z jej osobitostí. Podávam operačný výmer násilia:

Násilie je vedomá ľudská činnosť využívajúca ako prostriedok násilného činu fyzickú alebo psychickú silu na ovplyvnenie druhého človeka (pri pôsobení na seba ide o zvláštny prípad násilia), ktorý potom koná pod vplyvom tohto pôsobenia nedobrovoľne, z donútenia.

Nazdávam sa, že násilie charakterizuje určitá situácia, v ktorej sa stretávajú najmenej dvaja ľudia: aktér násilia a obeť násilia, alebo sa stretajú dvaja aktéri a jeden z nich sa zvyčajne stane obeťou. To je však osobitný prípad, ktorým sa teraz nebudem zaoberať. Ak je násilie zamerané proti vlastnej osobe, je aktér násilia súčasne aj obeťou. Aktér, ktorého osobnosť a motívy bývajú rôzne, začína násilný čin využívajúc pritom viaceré prostriedky a pôsobí nimi na druhého človeka, ktorého núti vykonávať svoju vôľu, čím sa tento stáva obeťou. Celý akt má určité následky. Napadnutý sa môže brániť tak, že násilie zvládne alebo to môže skončiť tragicky, keď násiliu podľahne. Táto relatívne jednoduchá reakcia sa stáva zložitejšou pri skupinovej forme násilia a celkom neprehľadnou pri hromadnom násilí.

Opisujem tieto základné formy násilia:

  • - násilie proti vlastnej osobe vrátane samovraždy,
  • - násilie individuálne, spôsobené jedným aktérom násilia,
  • - násilie skupinové, charakterizované malými skupinami,
  • - násilie hromadné alebo kolektívne medzi veľkými skupinami, vrátane vojen a revolúcií,
  • - násilie proti neživej a živej prírode.

Práca končí krátkou analýzou liečby násilného správania a dôsledkov násilia s možnosťami jej prevencie. Opieram sa aj o vlastné skúsenosti s prejavmi násilia v psychiatrických zariadeniach. Nazdávam sa, že je to práca veľmi aktuálna, informatívna, ale aj pôvodná, lebo podáva v koncentrovanej podobe celý rozsiahly fenomén násilia s jeho základnými charakteristikami. Podobnú prácu v našej literatúre nemáme.

Autor

Psychológia starších dospelých a poradenstvo starším a dospelým

Psychológia starších dospelých a poradenstvo...

€5.00
Availability: 86 In Stock

Stanislav Hvozdík 

Obdobie staršej dospelosti je aj pre psychológiu príležitosť urobiť syntézu svojej prírodovednej tradície a filozofickej tradície. Psychológia sa takto môže lepšie napojiť na mentálnu prácu ľudí žijúcich toto vekové obdobie staršej dospelosti usilujúcich v rozličnej miere o  komplexicitu vo svojom živote. Psychológia môže pomôcť tomuto úsiliu, pretože celistvosť človeka je aj programom jej rozvoja. Publikácia rozpoznáva seniora  nie len ako objekt, ale aj ako subjekt usilujúci o svoju podmetovosť na jeho celoživotnej ceste. Priatie veku hľadá svoje optimálne vyjadrenie a je možné najmä v súvsťažností psychologického a spirituálneho vývinu človeka. Psychológia staršieho človeka objavuje starobu nie ako totalitu vyraďujúcu človeka  z cyklu života, ale ako obdobie výberu pre život dôležitých domén spojených s preladením do vnútra, ktoré doceňuje pokoj. V tejto optike sa selektujú veci a javy tak aby nerušili, ale harmonizovali. To nie je odmietnutie vonkajšieho, ale rozlíšenie kedy dáva zmysel. Staroba preveruje aj spoločnosť , verejnosť, ktorá by mala odrážať úroveň procesov starostlivosti o duševno. Aby svet urobilo užitočným pre človeka, ale je aj dôvodom ako to vyjadril Patočka samotnej starostlivosti o toto duševno. Pozícia starého človeka v spoločnosti je obrazom toho akú váhu spoločnosť prikladá duševnému životu ľudí. Publikácia prináša poznatky psychologickej povahy o tomto vekovom období a v špeciálnej časti informácie okolo pomáhania a poradenstva. 

Autor

This website uses cookies to ensure you get the best experience on our website