Prístup zameraný na človeka

Nedá sa byť v kontakte s prístupom orientovaným na človeka a nebyť ním ovplyvnený. Carl Random Rogers bol a je vnímaný aj v súčasnosti ako jeden z najvplyvnejších psychológov 20. storočia (Cook, et al., 2009). Ako prvý psychológ bol počas svojho života odmenený Americkou psychologickou asociáciou dvakrát; v roku 1957 za prínos vo výskume na poli psychoterapie a v roku 1973 za význačný profesionálny prínos. Vyvinul vlastný psychoterapeutický prístup, terapiu zameranú na klienta, kde na rozdiel od existujúcich psychoterapeutických prístupov má liečivú silu samotný vzťah medzi klientom a terapeutom a nie aplikujúca metóda. Rogers a jeho spolupracovníci boli prví, ktorí nahrali, prepísali a spublikovali kompletné prípady terapeutických rozhovorov a spustili systematický výskum na poli psychoterapie. Použitím pojmu klient namiesto pacient s hľadaním zdrojov zmeny vo vnútri človeka vytvoril nemedicínsky model pomoci ako súčasť pomáhajúcich profesií (Capuzzi, Gross, 2001). Rogersom vytvorená teória self je teóriou, ktorá je vkladaná do mnohých súčasných textov psychológie (Cloninger, 2003; Feist, Feist, 2001; Ryckman, 2004).

Rogers radikálne ovplyvnil chápanie a poslanie psychoterapie; hlavne chápanie vzťahu medzi terapeutom a klientom. Vníma klienta ako toho, kto má v sebe potenciál zmeny, sily podporujúce rozširovanie a rast a najlepšie rozumie svojmu vnútornému svetu. Terapeut, poradca je ten, ktorý sa snaží vytvoriť prostredníctvom vzťahu bezpečné prostredie pre zmenu klienta, pre možnosť prejavenia sa vnútorným silám rastu a zrenia sídliacich v každom človeku. Bezpečné prostredie, tzn. samotný terapeutický vzťah porozumenia, bezpodmienkového prijatia a vnútornej harmónie terapeuta, ak je takto vnímaný aj klientom, je liečivý a je prostriedkom zmeny osobnosti klienta.

Myšlienky a princípy aplikované v psychoterapeutickom procese už počas svojho života rozširuje Rogers aj na iné ako terapeutické vzťahy, známe ako ako Prístup zameraný na človeka. Našli svoju odozvu v procese výchovy a vzdelávania, v partnerských vzťahoch, v manažmente. Za snahu aplikovať myšlienky úcty a rešpektu na riešenie sporov medzi veľmocami, za svoje dlhodobé aktivity v smere ľudskosti a svetového mieru, bol v roku 1987 Carl Rogers navrhnutý na Nobelovu cenu mieru.

V súčasnosti existuje okolo 200 organizácií po celom svete, hlásiacich sa k princípom rogersovskej psychoterapie. Zastrešujúcou organizáciou, založenou na 4. medzinárodnej konferencii Na klienta (človeka) zameranej a experienciálnej psychoterapie a poradenstva v Portugalsku v roku 1997, sa stáva Svetová organizácia na človeka zameranej a experienciálnej psychoterapie a poradenstva, WAPCEPS. V roku 2001 zakladá táto organizácia aj svoj časopis, ktorý sa stáva leadrom spomedzi existujúcich cca 50 časopisov prezentujúcich jej súčasný výskum, históriu, súčasnosť, aj perspektívy v medzinárodných intenciách. V slovenských podmienkach sa tento smer kultivuje v oficiálnom PCA inštitúte ISTER (Person-Centered Approach Institute Ister) v Bratislave pod odbornou záštitou Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.

Učenie C. R. Rogersa nám ponúka vnímanie vnútorného prežívania človeka ako procesu. Učí nás úcte a dôvere k sebe samému, svojmu prežívaniu, svojim pocitom, myšlienkam, svojmu vnútornému svetu. Podporuje v nás vieru v jedinečnosť nás a aj druhých, 6 na druhej strane umožňuje vytvorenie blízkosti, porozumenia a rešpektu sveta druhého. V svojej jednoduchosti je prístup až bazálny a súčasne paradoxne zložitý. Nie je totižto bežné, že denne zažívame bezpodmienkovosť prijatia druhými, úprimnú snahu nám porozumieť empatiou, nefalšovanosť a úprimnosť vo vzťahoch. Skúsme si dať šancu k zmene, k procesu stávania sa človekom, rešpektovaniu klasických ľudských hodnôt.