Tvorba a realizácia pracovného práva so zreteľom na regionálne aspekty trhu práce

Slovenské pracovné právo v ostatných dvoch desaťročiach prechádza turbulentnými zmenami, spôsobnými jednak zmenou spoločenských pomerov, harmonizáciou s právom Európskej únie, i sprievodnými javmi ekonomickej nestability v celosvetovom meradle. Predošlú istotu práce a istotu zamestnania vystriedali obavy z budúcnosti, zmena správania zamestnávateľských subjektov podmienená globalizačnými procesmi, ako aj hľadanie rovnováhy medzi mierou realizácie slobody podnikania, prílišné obmedzenia ktorej znižujú konkurencieschopnosť podnikov a mierou sociálnej ochrany vykonávateľov závislej práce.

Snaha o optimalizáciu hospodárskych a sociálnych cieľov v podmienkach Európskej únie, pretavená do národných zákonodarstiev členských štátov, vyvolala aktivity smerom k modernizácii pracovného práva, zodpovedajúcej súčasnej etape vývoja spoločnosti. Rôznosť použitých alebo navrhovaných nástrojov na zmenu pracovnej legislatívy a modernizáciu trhov práce je závislá od národných stratégií. Realizačná prax na Slovensku opakovane požaduje ešte väčšiu liberalizáciu pracovného práva, smerujúcu napríklad k právnym možnostiam rýchleho prepúšťania zamestnancov, ku spružneniu časového trvania pracovných pomerov či rozsahu pracovného času.

Podmienky zamestnávania na Slovensku sa líšia aj v závislosti od územnej lokalizácie zamestnávateľských subjektov a hospodárskej sily príslušného regiónu. Lokality s vysokou mierou nezamestnanosti ponúkajú spravidla slabé možnosti pracovných príležitostí, čo posilňuje zamestnávateľov v snahe o vybočenie zo štandardu pracovných podmienok garantovaných zamestnancom Ústavou Slovenskej republiky a normami pracovného práva. Niektoré návrhy na zmenu legislatívy spochybňujú toto požadované minimum, ktorým je Slovenská republika viazaná tak v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, ale aj právne záväzných prameňov medzinárodného a európskeho práva. Sú prezentované ambície a konkrétne návrhy na uplatnenie kritéria rozdielnosti pracovných podmienok a diferencovanie niektorých zákonných minimálnych hraníc pracovnoprávnych nárokov zamestnancov v závislosti od sily, úrovne rozvoja regiónu a životnej úrovne jeho obyvateľov. Pracovné právo Slovenskej republiky neakceptuje kritérium regionálnych disparít v úprave svojich inštitútov. Priestor pre zohľadnenie regionálnych odlišností je daný v súčasnosti možnosťami kolektívneho vyjednávania, avšak nikdy nesmie klesnúť pod právom zakotvené a všeobecne akceptované minimálne štandardy.

Riešitelia grantovej úlohy „Tvorba a realizácia pracovného práva so zreteľom na regionálne aspekty trhu práce“ sa vo svojich prácach zaoberajú analýzou zamestnávateľských snáh o legislatívne zmeny v úrovni sociálnych práv zamestnancov zdôvodňovaných regionálnymi odlišnosťami, analýzou možných dopadov pri ich realizácii, a tiež posúdením ich súladu s ochrannou funkciou slovenského pracovného práva a hodnotovým charakterom základných ľudských práv vlastných európskej a právnej kultúre.

Autorka