Cez osamelosť k abstinencii: alebo prečo sú závislí ľudia osamelí

Monografia sa zaoberá problematikou osamelosti látkovo závislých ľudí v kontexte perspektívy abstinencie a prevencie lapsusu/relapsu. Tieto fenomény sú uchopené pomocou viacerých teórií, ktoré sú vzájomne integrované  a prenesené do kontextu ekosystémového metarámca sociálnej práce a praktických kontextov. Ekosystémová metateória je vnímaná ako metakonštrukt, ktorý je schopný obsiahnuť zložitosť sociálnych fenoménov so zachovaním komplexnosti bytia človeka v štruktúre životného priestoru, sociálneho prostredia, formálnych a neformálnych sietí a blízkych intímnych vzťahov. V monografii je prezentovaný výskum realizovaný na celkovej vzorke 235 respondentov, ktorú tvorili hospitalizovaní závislí ľudia v aktuálnej liečbe a závislí abstinujúci z A-klubov, psychoterapeutických a svojpomocných skupín. Výskum preukázal, že abstinenti sú v štatisticky významnej miere menej osamelí ako hospitalizovaní respondenti. Kvantitatívne údaje výskumu boli doplnené o kvalitatívne dáta zo štyroch prípadových štúdií, zahŕňajúc dvoch respondentov, ktorí sú dlhodobo v abstinencie od alkoholu a drog a dvoch respondentov, ktorí sú v doliečovaní prostredníctvom resocializačného procesu. Bolo tiež zistené, že respondenti, ktorí porušili abstinenciu, sa cítili vo väčšej miere osamelí ako respondenti abstinujúci bez lapsusu/relapsu. Dané zistenie bolo podporené aj štatisticky overeným nepriamoúmerným vzťahom medzi dĺžkou abstinencie a mierou osamelosti. Boli zistené rodové rozdiely u hospitalizovaných závislých vo všetkých dimenziách osamelosti. Realizovaný zmiešaný výskum mal aj svoje opodstatnené limity, ktoré sa týkali hlavne veľkosti a proporcionálneho rozloženia výskumnej vzorky a podskupín, rozsiahlosti použitej testovacej batérie, ako aj celkového charakteru skúmanej populácie. Trianguláciou kvantitatívnych a kvalitatívnych dát s teoretickými východiskami sa potvrdili vzťahy medzi osamelosťou, závislosťou a perspektívou abstinenciou.