K problému dichotómií v dejinách politického myslenia. (Vybrané kapitoly)

Evolúcia v teórii a praxi demokracie, otvorenej spoločnosti a humanizmu je poznamenaná dichotómiou vlastných progresívnych a regresívnych charakteristík. Civilizačná trajektória človeku prístupnej skutočnosti, stratégia realizácie myšlienkových presahov cez realitu v podobe slobody, solidarity či ľudských práv, formulovanie normatívnej idey človeka a jeho prirodzenosti, racionalistický univerzalizmus a voluntaristický individualizmus vytvorili predpoklady pre politické pozadie moderných spoločností, v ktorých sa ustanovil demokratický politický poriadok s pravidlami, umožňujúcimi disponovať slobodou, na akú má jednotlivec ako racionálna bytosť oprávnenie. Perspektíva uvedomovanej obsahovej nejednoznačnosti a paradoxnosti u jednotlivých parametrov demokracie, otvorenej spoločnosti a humanizmu, ideologicky tvarovaná a fixovaná svetonázorom ekonomických a politických elít, z nášho pohľadu predstavuje zrkadlový obraz toho, ako sa skutočné podmienky odlišujú od štandardných predpokladov, formulovaných v teórii.

Autor