Kolektívna monografia Heidegger a metafyzika v 20. storočí je zavŕšením bádateľského úsilia Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach v riešení grantového projektu APVV-14-0706. Monografia predstavuje pokus o vyrovnanie sa s uchopením problému Heidegger a metafyzika v kritickej konfrontácii s jeho najvýznamnejšími filozofickými súčasníkmi v chápaní a riešení daného problému. V prvom rade ide o snahu vyrovnať sa s otázkou metafyziky ako filozofického problému vo vlastnej Heideggerovej tvorbe tak, aby čitateľ mal možnosť najprv sa zoznámiť s jeho vlastným riešením tejto otázky v priereze celej jeho tvorby. To skúmajú prvé tri kapitoly našej práce, ktorých autormi sú Vladimír Leško a Richard Capobianco.
V druhej časti predloženej práce je predmetom skúmania problematika fenomenológie, hermeneutiky a otázke bytia, kde sa jednotliví autori Jozef Sivák, Ivan Blecha, Andrej Démuth, Ladislav Tkáčik, Oliver Gutter, Štefan Jusko, Mária Mičaninová, Michal Kručko, Kristína Bosáková, Vladimír Leško a Róbert Stojka pokúsili analyzovať Heideggerov vzťah k fenomenológii, hermeneutike a otázke bytia. V tejto časti práce sa naplno prezentuje kritická väzba Heidegger verzus Husserl, chápanie fundamentálnej ontológie, Finkova, Levinasova a Ingardenova kritika Heideggera, Gadamerovo a Heideggerovo chápanie Aristotelovej metafyziky, Patočkova kritika Heideggerovej otázky Bytia, nemetafyzickej filozofie a projektu dejín.
Tretia časť monografie je venovaná teoretickej konfrontácii Heidegger a novokantovstvo v autorstve Andrzeja J. Norasa a Alicje Pietras. Problému analytická filozofie a Heideggerovmu chápaniu metafyziky je venovaná štvrtá časť práce, ktorá sa sústredí na problém Carnapovej kritiky Heideggerovej metafyziky, chápanie jazyka v učení ako Heideggera, tak Wittgensteina v kapitolách Eugena Andreanského a Zuzany Molnárovej.
Záverečná časť kolektívnej monografie sa zameriava na predstaviteľov postštrukturalizmu, postmoderny, novopragmatizmu a ich chápaniu Heideggerovho učenia vôbec a metafyziky zvlášť. Dušan Hruška sa venoval skúmaniu Foucaulta a Vattima a Katarína Mayerová ponúka svoje vysvetlenie Rortyho recepcie Heideggerovej filozofie. Obsahové zameranie našej predloženej práce ponúka čitateľovi dostatočný diapazón hodnotení Heideggerovho chápania metafyziky, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy, ak sa má uvažovať o problematike Heidegger a metafyzika v 20. storočí.
Slovenčina
