Kolektívna monografia Leško, V. – Róbert Stojka a kol.: Heidegger, metafyzika a Gréci (Košice: UPJŠ 2016, 695 s.) je prvým historicko-filozofickým pokusom na Slovensku, ale aj v širších zahraničných kontextoch, vysporiadať sa s takto zvolenou ústrednou témou Heideggerovho diela. Práca je členená do troch základných časti. V prvej, ktorá je nazvaná od Augustína k Aristotelovi, autori jednotlivých kapitol skúmajú genézu Heideggerovho vzťahu ku gréckej filozofii a skúmanie hlavnej Heideggerovej otázky – otázky bytia - od jeho prvých prednáškových kurzov k Aristotelovej filozofii z rokov 1921/1922 až do roku 1929, keď mu vychádza práca k Aristotelovej Metafyzike. Naše skúmanie jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v týchto Heideggerových raných textov (prednáškových cyklov) sa postupne rodia všetky dôležité filozofické pozície, ktoré mali svoje zavŕšenie v práci Bytie a čas.
Druhý časť práce je nazvaná Od Aristotela k Parmenidovi a v nej je predmetom skúmania Heideggerova filozofická tvorba v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Pre túto etapu jeho filozofickej genézy je charakteristické, že kým v prvej etape je preňho najdôležitejším gréckym filozofom Aristoteles, teraz svoju pozornosť orientuje najmä na predsokratovských filozofov (Anaximandra, Parmenida a Herakleita) a z nich má dominujúce postavenie v jeho filozofickom uvažovaní Parmenides, ktorý podľa vlastných slov Heideggera ako prvý filozofický reflektoval otázku Bytia a po ňom v dejinách západnej filozofie sa na túto otázku zabudlo. Až Heidegger sám potom obnovuje nové originálne filozofické spytovanie sa na túto jedinú zmysluplnú filozofickú otázku.
Tretia časť práce skúma miesto gréckej filozofie v Heideggerovej neskorej tvorbe. Pre túto záverečnú etapu jeho diela ja charakteristické, že sa pokúša domyslieť do konca problém ontologickej diferencie, a tým aj definitívne vyriešiť otázku Bytia. Ukáže sa však, že otázka Bytia je v tejto podobe neriešiteľná a potom aj význam starovekej gréckej filozofie sa ukáže v úplne v inom svetle, než tomu bolo v predchádzajúcich etapách jeho tvorby. Cela Heoideggerova filozofická tvorba nakoniec nevyhnutne konči v rezignácii na zmysluplne filozofické riešenie otázky Bytia.
Slovenčina
