Tanatológia a humánna tafonómia - etické a právne aspekty

Pojem lekárska etika je interpretovaný ako aplikovaná a zároveň aj profesijná etika. Ako bioetická disciplína pozostáva z troch normatívnych častí, a to biogenézy, bioterapie a tanatológie. Z etického aspektu je medicína súčasťou klinickej bioetiky, avšak v súčasnej etape ešte chýba „etika založená na dôkazoch“ (evidence-based ethics). V podmienkach štandardizácie zdravotnej starostlivosti dochádza k nadmernému rozvoju niektorých súčastí bioetiky (ako napr. etické kódexy, koncepcia autonómie pacienta), ale aj k redukcii najmä jej klinickej zložky (ako komunikácia, tanatológia, eutanázia, dystanázia, márna liečba). Súčasným legislatívnym úsilím dochádza k redukcii práv zdravotníckych pracovníkov, predovšetkým v korporatívnej autonómii. Základnou úlohou lekárskej etiky je výchova medicínskeho profesionalizmu, ktorý je definovaný ako profesijné zosúladenie odborného, etického a právneho uvažovania a ako východiskový stav pre rozmýšľanie v hodnotových reláciách, s reflektovaním bioetického priestoru v klinickej a odbornej praxi. Keďže spoločnosť deklaruje zdravie ako svoju prioritu, tak by táto priorita mala pozitívne ovplyvňovať celý systém zdravotnej starostlivosti a jej základnou ideou by mal byť systém zdravotníctva založený na humanistickej etickej paradigme so spoločenskou a profesijnou aplikáciou. Morfologické a predklinické disciplíny v prvých ročníkoch výučby študentov majú veľký význam, nakoľko formujú u študentov úctu k ľudskej podstate cez etický vzťah k anatomickým preparátom a k biologickému materiálu pochádzajúcemu z mŕtveho ľudského tela. Na viacerých morfologických ústavoch a katedrách vidíme tradičné mottá „Hic locus est, ubi mors gaudet succurere vitae“ (Tu smrť slúži pre víťazstvo života) alebo „Mortui vivos docent“ (Mŕtvi učia živých), ktoré reflektujú hlboký humanistický zmysel štúdia anatómie, patológie a iných disciplín na telách zomrelých ľudí s uplatnením základných princípov bioetiky, ako je celistvosť osoby a osobnosti, váženie si ľudských hodnôt a autonómie. Každý človek je jedinečný a neopakovateľný nielen z hľadiska odlišnej farby pleti, vlasov, očí, stavby tela, ale ja z pohľadu vnímania, zmýšľania a temperamentu. V určitom momente existencie človeka však prichádza životný útlm, choroba alebo úraz, stav, kedy sa všetko úplne zastaví a už nikdy sa nevráti späť. Stane sa tak či už prirodzenou alebo násilnou smrťou. Otázky týkajúce sa problematiky umierania, smrti a posmrtných zmien a ich etické a právne aspekty sa práve analyzujú a zodpovedajú v rámci štúdia tanatológie a humánnej tafonómie.