Stresová fyziológia rastlín - Návody na cvičenia

Výskum metabolizmu a fyziológie rastlín neustále napreduje, najmä z dôvodu potreby zvyšovania produkcie rastlinnej biomasy v potravinárstve i pre hospodárske a farmaceutické účely. Limitované množstvo obrábateľnej pôdy (sucho, salinita), rastúca environmentálna záťaž v podobe rozširovania priemyslu (emisie kovov a skleníkových plynov) a pod. sú hlavnými negatívnymi faktormi, ktoré vplývajú na rast a úžitkovú hodnotu rastlín. Z tohto dôvodu sa metodiky fyziológie rastlín, či už progresívne alebo klasické, využívajú pri štúdiu odpovedí rastlín na rôzne formy stresu s cieľom objasniť mechanizmy tolerancie rastlín (základný výskum) a tým zvýšiť ich produktivitu (aplikovaný výskum).

Tieto „Návody na cvičenia“ prezentujú stručný prehľad bežne používaných metodík i progresívne metodiky napr. s použitím kvapalinovej chromatografie a fluorescenčného mikroskopu. Jednotlivé úlohy sa selektovali na základe výskumného zamerania Katedry botaniky PF UPJŠ v Košiciach z hľadiska „stresovej fyziológie“. Niektoré úlohy je tiež možné využiť v rámci predmetu „Ekológia rastlín“. Ako modelová rastlina pre jednotlivé úlohy sa typicky používa rumanček kamilkový z dôvodu dlhoročnej histórie jeho výskumu na Katedre botaniky PF UPJŠ a jeho nenáročnosti na kultiváciu v laboratórnych podmienkach.

Jednotlivé kapitoly prezentujú aj stručný význam sledovaných parametrov, princíp stanovenia a metabolizmus (vznik alebo odbúravanie) s cieľom naznačiť ich vzájomný kontext, keďže stanovenie individuálneho parametra nemôže poskytnúť všeobecnejšiu výpoveď o celkových príčinách a dopadoch pozorovanej zmeny (ale naopak, môže poskytnúť predpoklad pre preverenie hypotézy na úrovni iných parametrov...). Pre hlbšie štúdium jednotlivých problematík existuje dostatok kvalitných zahraničných monografií a prehľadových (tzv. „review“) článkov.

Ďakujem Prof. RNDr. Miroslavovi Repčákovi, DrSc. za konzultácie k tomuto textu a recenzentkám Doc. RNDr. Taťáne Gondovej, CSc. (Katedra analytickej chémie PF UPJŠ v Košiciach) a Doc. RNDr. Ľudmile Slovákovej, CSc. (Katedra fyziológie rastlín PF UK v Bratislave) za konštruktívne a cenné pripomienky k obsahovej a formálnej stránke.

Autor