Psychiatria pre nelekárske odbory

Mária Hatoková a kol.

Edita Hlinková a kolektív

Vysokoškolská učebnica Nehojace sa rany je komplexným spracovaním manažmentu rán. Problematika je logicky a systematicky rozčlenená do desiatich kapitol. Prvá až štvrtá kapitola sú obsahovo orientované na východiská k problematike ošetrovania rán – príčiny a súvisiacie faktory ich vzniku, diagnostika, hojenie a posudzovanie rany s využitím vybraných klasifikačných nástrojov. Piata kapitola podáva prehľad o príčinách, typoch a charakteristike bolesti pri nehojacich sa ranách. Osobitne sú uvedené špecifiká bolesti pri vybraných nehojacich sa ranách a nástroje pre jej posudzovanie s využitím objektívnych meracích nástrojov, škál a intervencií na jej zmiernenie a elimináciu. Šiesta až deviata kapitola sú venované špecifikám ošetrovania ulcus cruris, dekubitov, syndrómu diabetickej nohy a malígnej rany. Desiata kapitola je spracovaná aplikačne s uvedením kazuistiky pacienta s infikovanou nehojacou sa ranou s využitím liečebnej metódy riadeného podtlaku. Pre názornosť je učebnica doplnená obrazovou prílohou.

Predkladaná vysokoškolská učebnica sa bude využívať v pregraduálnom a postgraduálnom profesionálnom vzdelávaní sestier, pôrodných asistentiek a lekárov, v klinickej praxi nemocníc, agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti, domovoch sociálnych služieb, ošetrovateľských domoch, hospicoch a i.

Marián Fedor a kolektív

Tak ako predchádzajúce vydania príručky, aj táto poskytuje základné informácie pre rýchlu orientáciu začínajúcich lekárov, ktoré si môžu doplniť o svoje praktické skúsenosti, odborné odporúčania a najnovšie vedecké poznatky, pretože každá príručka už pri svojom vydaní sa stáva nedokonalou v dôsledku prudkého rozvoja vedy a výskumu a informačných technológií vrátane umelej inteligencie. V príručke uvádzame staré informácie potvrdené časom a štúdiami a pridávame nové informácie a názory, ktoré čakajú na overenie v čase. Jej rozsah a spracovanie je limitované, a to našimi schopnosťami a vedomosťami, rozsahom v dôsledku technických a finančných možností a cieľom finančnej dostupnosti pre všetkých, ktorí o ňu prejavia záujem. Chcem upozorniť, že príručka nie je manuálom záväzných štandardných postupov. Je odporučením a zdrojom informácií, ktoré autori získali z literárnych zdrojov a svojich praktických skúseností, ktoré treba konfrontovať so súčasnými poznatkami medicíny založenej na dôkazoch a záväznými odbornými odporučeniami. Autori nenesú právnu zodpovednosť za nimi poskytované informácie a odporučené dávky liekov. Nemožno vylúčiť chybu v ich interpretácii alebo názore, prípadne tlačovú chybu, pretože príručka nie je recenzovaná a jednotlivé kapitoly neboli oponentované špecialistami, expertmi. A nakoniec trochu filozofie. Postup a liečba sa stáva správnou až vtedy, keď dosiahne požadovaný výsledok, v našom prípade taký stav zdravia, ktorý zabezpečí čo najlepšiu kvalitu života našich pacientov. Každý pacient, choroba, stav sú jedinečné, v neustálom vývoji, plné objektívnych a subjektívnych vzájomných interakcií, ktoré nás musia nútiť prehodnocovať naše postupy, prístupy a liečbu. Verím, že príručka pomôže pri rýchlej orientácii a rozhodovaní v týchto situáciách, keď je každá pomoc dobrá.

Dana Farkašová a kolektív

Povolanie sestra od čias Florence Nightingaleovej prešlo mnohými zmenami. V priebehu desaťročí sa nemenila len uniforma sestier, ale najmä náplň ich činnosti. Sestra je odborník a rovnocenný partner v zdravotníckom tíme. Je erudovaná a schopná kriticky myslieť a rozhodovať sa. Je nenahraditeľná v posudzovaní a uspokojovaní potrieb pacienta, je aktívna vo zvyšovaní jeho sebestačnosti či v edukácii.

Avšak vždy musí myslieť na to, že jej rozhodnutie sa už nedá vrátiť späť, veď ide o zdravie človeka, o jeho život.
Profesionálne skúsenosti s ošetrovaním chorých doma i v zahraničí, pedagogické a manažérske skúsenosti a najmä vplyv významných odborníkov z oblasti medicíny, s ktorými som spolupracovala, ma priviedli k poznaniu, že sestry by mali získať nielen veľa odborných vedomostí, ale musia nadobudnúť aj precízne zručnosti. A čo je nemenej dôležité, musia byť empatické a konať morálne. Potrebné je, aby sestra cítila osobnú zodpovednosť voči svojim pacientom a ich rodine, aby to bolo pre ňu motivujúce a aby vnímala potrebu ďalej odborne rásť.