Školský systém na Slovensku v medzivojnovej...
E-kniha
Vzdelávací systém (školstvo) je jedným z najúčinnejších nástrojov formovania mladej generácie v každej vyspelej spoločnosti. V školách sa utvára nielen vzdelanostná báza nutná pre plnenie požiadaviek v hospodárstve a v spoločenskej sfére, ale taktiež sa formuje národná a ideová identita každého člena spoločnosti. Škola má určujúci podiel na tvorbe pozitívnych hodnôt, ale môže byť aj živnou pôdou xenofóbie a rasistických postojov. Nezastupiteľnú úlohu má škola vo vytváraní národného povedomia, stotožnenia sa s vlastným národom, jeho históriou, hrdinskými činmi predkov a so zmyslom existencie.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska došlo v strednej Európe k fundamentálnym geopolitickým zmenám. Jednou z nich bol vznik Československa, štátu založeného na radikálne odlišných princípoch než bolo predvojnové Uhorsko. Zakladatelia Československej republiky (ČSR), osobnosti, ktoré rozhodujúcim spôsobom určili charakter politického zriadenia v novovzniknutej republike, nepatrili k privilegovaným vrstvám predošlého režimu. Na rozdiel od Uhorska, kde takmer bez výnimky kontrolovala politickú moc šľachta, elitu v Československu tvorili muži, ktorí boli radikálnymi kritikmi Rakúsko-Uhorska. Výstižným príkladom bola najvplyvnejšia osobnosť medzivojnového Československa, prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Napriek svojmu pôvodu Masaryk bol Čechmi i Slovákmi vnímaný ako zakladateľ štátu, legendárna postava, ktorá politickým a spoločenským vplyvom ďaleko presahovala právomoci prezidentského úradu.