Sociálne a politické analýzy 1-2016

E-kniha

Marianna Sedláková - Marián Gladiš (eds.)

Obsah knižnej publikácie Pavol Jozef Šafárik v kontinuite tvoria príspevky z dvoch podujatí, ktoré Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach usporiadala v priebehu svojho krátkeho pôsobenia.

Prvým podujatím bol vedecký seminár pri príležitosti 150. výročia úmrtia P. J. Šafárika, ktorý sa pod názvom Pavol Jozef Šafárik – vedec a umelec konal 27. a 28. januára 2012 v Košiciach a Kobeliarove; druhým bol interný vedecký seminár pri príležitosti 220. výročia narodenia P. J. Šafárika a konal sa 15. decembra 2015 pod názvom V tichom domácom kruhu. Symbolicky – počnúc smrťou a končiac narodením (čím naznačujeme živú kontinuitu Šafárikovho bádateľského odkazu) – dávame najavo, že v štúdiu vedeckého diela Pavla Jozefa Šafárika mienime pokračovať a čoraz viac doň zainteresovávať aj najmladšiu vedeckú generáciu (reprezentovanú doktorandmi katedry v študijnom odbore literárna veda) – napriek tomu, že literatúra o živote a diele uvedeného bádateľa a básnika stojaceho pri zrode slavistiky je veľmi bohatá a že väčšina jeho prác bola vedecky reflektovaná. Ukazuje sa však, že aj naoko prekonané Šafárikove názory si v novom kontexte humanitného a prírodovedného poznania stále zaslúžia vedeckú pozornosť, ako sa môžete dočítať aj v príspevkoch publikovaných v predkladanom zborníku. Kontinuálnym vydávaním Spisov Pavla Jozefa Šafárika, oboma uvedenými seminármi a vydaním tohto zborníka nadviazala Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach na aktivity prešovskej Filozofickej fakulty z čias pred jej vystúpením zo zväzku fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v roku 1997.

Výber a usporiadanie príspevkov v zborníku symbolizuje „preberanie štafety“ vo vedeckovýskumných a vydavateľských aktivitách týkajúcich sa Pavla Jozefa Šafárika – vedeckej osobnosti svetového formátu, ktorá v roku 1959 dala meno našej univerzite.

Zostavovatelia

Stiahnite si e-knihu zadarmo  (pdf)

E-kniha

Lívia Barnišinová

Vedecká monografia Duchovnosť v slovenskej literatúre realizmu a moderny prehodnocuje interpretačné prístupy k duchovnej dimenzii v prozaických textoch slovenskej literatúry realizmu a moderny. Autorka prekračuje stereotypné pohľady na duchovnosť, často ohraničené religióznymi témami, a presadzuje interdisciplinárny prístup a nové metodologické postupy v literárno-kritickom výskume. Monografia sa zameriava na literárne postavy a ich duchovný rozmer v spojení s inými kompozičnými a sémantickými časťami literárneho textu. Neponúka definitívny pohľad na tému, ale má za cieľ otvoriť diskusiu a poukázať na potrebu prehodnotenia literárneho kánonu a otvorenosti umeleckej literatúry pre viacero výkladov. Analýza textov slovenského realizmu a literárnej moderny preukázala diferencovanú duchovnosť a jej umelecké stvárnenie. Fenomén duchovnosti je v textoch prítomný na osi explicitnosť – implicitnosť – latentnosť a má svoje špecifické prevedenie v tvarovaní literárnych postáv prostredníctvom psychologizácie, introspekcie a spirituálnej hĺbky.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško

Kniha je výsledkom dlhodobejšieho zamýšľania sa nad vzťahmi dejín filozofie a ich reflexiou vo viac či menej systémových, resp. asystémových podobách filozofovania najvýznamnejších filozofických učení 19. a 20 storočia (Hegel, Schelling, Marx, Nietzsche, Husserl, Heidegger, Fink, Patočka a Gadamer). Základný cieľ práce spočíva v prezentovaní najvýznamnejších historickofilozofických učení 19. a 20. storočia vo formovaní a naplnení silných a slabých modelov filozofie dejín filozofie v koncepciách Hegela, Schellinga, Marxa, Nietzscheho, Husserla, Heideggera, Finka, Patočku a Gadamera. Prezentujú sa tu výsledky filozofie dejín filozofie ako metateoretického pohybu vo vnútri dejinnofilozofického myslenia, ktorého zámerom nie je empiricky opísať dejinnofilozofický proces, ale pochopiť ho a vysvetliť ako neoddeliteľnú súčasť tých najvýznamnejších filozofických problémov – čo je filozofia, čo je metafyzika a otázka bytia.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Cieľom monografie je poukázať na závažný problém interpretácie sokratovskej otázky, pretože charakter jej uchopenia predstavuje zároveň aj spôsob interpretačného prístupu k dejinám filozofie, resp. v našom prípade k interpretácii Sokrata a Platona. Že sokratovskú otázku je možné uchopiť diametrálne odlišne, mimo iných ukázali aj Patočka a Nietzsche. Prvý z obidvoch sa k Sokratovi hlási a originálnym spôsobom jeho otázku aktualizuje pre súčasnosť. Druhý je k Sokratovi ambivalentný, ale v konečnom dôsledku ho označí za dekadenta.

V prvej časti monografie je predstavená Patočkova charakteristika povahy ľudskej existencie, ktorú sám autor formuluje ako jednotnú, morálne pevnú. Patočka z tejto pozície interpretuje sokratovskú otázku ako starostlivosť o dušu, o jej dobro, pričom otázku dobra neodvodzuje z niečoho pozitívne vymedzeného, ale z celku sveta, ktorý svojou neustálou otvorenosťou môže byť vymedzený iba negatívne. Táto sféra negativity je pre Patočku niečím nesmierne pozitívnym, lebo transcendencia k nej človeka od relatívnych dobier pozdvihuje k celkovému zmyslu a tým ho robí morálne zdatným v pravom slova zmysle. Dobro, t. j. požiadavka k vzmachu, k obratu človeka od sveta veci k celku sveta je preň programom, ktorý prvý svojim vediacim nevedením formuloval práve Sokrates.

Druhá časť práce je venovaná Nietzscheho koncepcii založenej na ne-jednote ľudskej existencie, ktorá nie je odvodená z celku sveta, z celkového zmyslu, ale zo zmyslu situačného. Nietzsche sa usiluje preukázať, že v každej situácii je ľudská existencia vystavená dvom opačným hľadiskám, pri ktorých nie je možné rozhodnúť, ktoré je správne. Dochádza k záveru, že obe hľadiska sú si vzájomne rovnocenné a v tejto rovnocennosti aj vzájomne podmienené, čo znamená, že k dobru, ku zmyslu situácie je blahodarnou podmienkou práve jeho opak, t. j. to, čo zmysel ohrozuje, čo predstavuje stratu zmyslu (a opačne). Túto rovinu označuje ako imorálnu, ako sféru, v ktorej si ľudská existencia tvorí zmysel mimo myslenia v protikladoch dobra a zla.

Záver práce je otvorený, lebo ako sa ukazuje, pre obe koncepcie nemáme spoločného menovateľa, ktorý by mohol rozhodnúť o správnosti jednej alebo druhej koncepcie. Práve v tomto spočíva, že sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)