How to Use Slovak in a Medical Environment Basic Slovak for Medical Student

E-kniha

Lucia Jasinská

Tradícia organizovania kolokvií na Slovensku už štandardne prináleží vždy inému akademickému slovakistickému pracovisku. Jeho XXXI. ročník sa realizoval pod organizačnou taktovkou Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, ako aj košickej pobočky Slovenskej jazykovednej spoločnosti a Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v.i. V univerzitných priestoroch Učebno-výcvikového zariadenia Danišovce sa počasdvojdňového podujatia stretli nádejní mladí jazykovedci nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky. Výstupom kolokvia mladých jazykovedcov býva najprv zborník abstraktov, publikovaný už v čase realizovania podujatia, a neskôr zborník príspevkov ako pripomienka tejto udalosti a tiež ako odraz vedeckých záujmov mladých lingvistov. Kolokvialisti prezentovali svoje príspevky venované výskumným problémom z rôznych oblastí jazykovedy, a to z oblasti korpusovej lingvistiky, onomastiky, morfológie, dialektológie, syntaxe, štylistiky, lexikológie, frazeológie aj didaktiky, niektorí dokonca s presahom do literárnych textov.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

Ivica Hajdučeková (ed.)

Recenzovaný zborník z interného seminára KSSFaK FF UPJŠ konaného pri príležitosti životného jubilea prof. PhDr. Jána Sabola, DrSc., 26. marca 2009 je prvým spoločným počinom jazykovednej, literárnovednej a mediálnej orientácie novovzniknutej katedry. Po slávnostnom príhovore dekana FF UPJŠ prof. PhDr. J. Gbúra, CSc., je uvedená prednáška jubilujúceho prof. PhDr. Jána Sabola, DrSc. Vzťah segmentov a suprasegmentov v zvukovej rovine. Ďalej sú do dvoch častí Jazyk a Literatúra rozdelené príspevky jednotlivých členov katedry, ale aj prvých doktorandov. Tematický záber roztvára najprv problematiku jednotlivých rovín jazyka (zvukovú stránku jazyka, experimentálnu fonetiku, dialektológiu, morfológiu aj lexikológiu), potom literárnovedných disciplín (verzológie, genológie, metodológie, textovej semiotiky) aj mediológie.

Ľubov Vladyková (ed.)

V tomto texte sú integrované názory na ekologickú gramotnosť. Najdôležitejšie objavy 21. storočia nie sú v oblasti vedy, lekárstva alebo technológie, ale skôr v rozširovaní povedomia o hraniciach sveta a o tom, ako tieto obmedzenia ovplyvnia ľudský vývoj. Ľudstvo sa dostalo na križovatku, kde sa stretávajú rôzne ekologické hrozby, čo vyžaduje udržateľný rozvoj. Zatiaľ čo sa veľká pozornosť venovala tomu ako vlády, korporácie, verejné služby, medzinárodné agentúry a súkromní občania môžu urobiť aby pomohli pri prechode k udržateľnosti, bolo málo uvažované o tom čo môžu školy, vysoké školy a univerzity urobiť v tejto oblasti. Keď sa zdravie planéty naďalej zhoršuje, je dôležité, aby sme vzdelávali a vychovávali ekogramotných občanov.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Ivica Hajdučeková

Bilingválna učebnica Rodový aspekt v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia s podtitulom Interpretačné etudy bola vypracovaná v rámci projektu KEGA č. 020UPJŠ-4/2013 (vedúci: prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc.). Samotnému úsiliu v rámci grantového projektu predchádzala prierezová sonda do literatúry realizmu a moderny, ktorá preukázala nosnosť využitia analytickej kategórie rodu vo výskume literatúry. Na základe úvodných interpretačných vstupov, ktoré čerpali z interdisciplinárnych podnetov filozofie, sociológie aj historiografie, sme už mohli predvídať, čo ďalšie texty prinesú, a tak stanoviť hypotézu literárnovedného výskumu. Medzitým sa stále neodbytnejšie vynárala otázka, kam sledovaná rodovosť smeruje. Preto sme si v rámci prvej fázy výskumu zvolili netradičný postup a nazreli sme do súčasnej literatúry, tvoriac tak zámerný presah na osi času. V prózach Z. Kepplovej a U. Kovalyk sa nám do problematiky rodu ponúklo viacero osobitých impulzov. Po nich sme sa pristavili pri slovenskom prozaikovi z medzivojnového obdobia, a to M. Urbanovi, tvoriac tak vo výskume rodovosti ďalší vývinový medzičlánok. Po krátkom exkurze sme sa napokon vrátili do obdobia prelomu 19. a 20. storočia, do ktorého sme náš záujem o rodový aspekt na materiáli slovenskej prózy ukotvili.

Pri vstupe do obdobia realizmu a moderny sme si stanovili, že náš pohľad bude zameraný na komplexné skúmanie mužsko-ženských vzťahov v tvorbe autorov a autoriek píšucich na konci 19. a v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Postupne sme analyzovali prózy zakladajúcej generácie realizmu aj neskorého realizmu, a to M. Kukučína a J. Čajaka, J. G. Tajovského, J. Jesenského, E. M. Šoltésovej, T. Vansovej, Ľ. Podjavorinskej, B. S. Timravy, a taktiež H. Gregorovej a Ľ. Groeblovej ako reprezentantiek slovenskej literárnej moderny.

Prostredníctvom bilingválnej učebnice chceme napomôcť, aby sa inovatívna, rodovo podmienená interpretácia slovenskej prózy z obdobia realizmu a moderny, ako súčasť tradície slovenskej literatúry, dostala spolu s aktuálnymi poznatkami literárnej vedy do širšieho povedomia záujemcov aj za hranicami Slovenska.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)