Metodologické inšpirácie v literárnovednom výskume I.

E-kniha

Martin Škára

Predkladaná vysokoškolská učebnica je reakciou na dva zásadné nedostatky. Tým prvým je absencia podobného, ak nie ekvivalentného učebného textu v univerzitnom prostredí. Druhým nedostatkom je omyl o tom, že Leibnizova filozofia je systém označený ako monadologický.

Predkladaný text vysokoškolskej učebnice napráva tento omyl a zároveň zapcháva medzeru absencie takéhoto druhu učebného textu s leibnizovskou tematikou. Predkladaný text z vyššie uvedených dôvodov prináša nový pohľad na filozofiu G. W. Leibniza predovšetkým v období raných filozofických prvotín s presahom do tzv. parížskeho obdobia a obdobia De summa rerum až k prvej filozofickej doktrinálnej formulácii vyjadrenej v spise Discours de métaphysique/Metafyzická rozprava zo zimy 1685-1686. Učebnica je koncipovaná ako výber úsekov pramenných textov preložených autorom učebnice z francúzskeho a čiastočne z latinského jazyka a vybavený pre cieľové publikum prístupnými komentármi.

Je teda želaním autora, aby táto učebnica neslúžila len ako forma nápravy dezinterpretácie Leibnizovej filozofie, ale ako inšpiratívny text, ktorý čitateľa uvedie do sveta Leibnizovej filozofie v jej nepokrivenom svetle.

Download e-book for free (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Podnetom k vzniku tejto monografie boli moje dve štúdie k Heideggerovej interpretácii Nietzscheho myšlienok vôle k moci a večného návratu jedného a toho istého, publikované v práci Heidegger a novoveká metafyzika, ktorá vyšla vďaka Agentúre na podporu výskumu (APVV-14-0706) pod vedením V. Leška a M. Sobotku. V predkladanej monografii obidve štúdie ponúkam v rozšírenej (zvlášť „Vôľa k moci ako umenie“) a dopracovanej verzii („Večný návrat jedného a toho istého“) a prikladám v nim aj tretiu kapitolu, v ktorej obraciam pozornosť na otázku zmyslu interpretácie filozofického textu, ktorý je už interpretáciou iného textu.

Pri hľadaní primeraného uchopenia otázky zmyslu interpretácie prichádzam k záveru, že – vo všeobecnosti – zmyslom interpretácie je hľadanie produktívnej stránky interpretovaného textu, a tá môže byť odkrytá iba vtedy, ak interpretátor do interpretovaného textu dokáže vstúpiť otvorene a pokiaľ možno nezaujato; ak sa interpretujúci neotvorí interpretovanému, ak sa sám nenechá predmetným textom interpretovať, interpretácia zostáva uzamknutá. Domnievam sa, že bez vzájomnej otvorenosti interpretujúceho a interpretovaného žiadna interpretácia nemá zmysel a obyčajne je buď jej odmietnutím alebo dezinterpretáciou, násilím.

V tretej kapitole, ktorú považujem za nosnú, sa pokúšam o „vyváženie“ interpretačného kontextu „Heidegger – Nietzsche“ prvých dvoch kapitol skrze reverzibilný kontext „Nietzsche – Heidegger“, pravda, s istým rizikom, že moja interpretácia Nietzsche14 ho myslenia, resp. jeho myšlienok večného návratu toho istého a vôle k moci je len mojou, aj keď nechce byť dezinterpretáciou. Napokon ambíciou tretej kapitoly je hľadanie (či nájdenie?) prienikov obidvoch filozofov, pričom za jeden z nich – a to za prienik, ako sa zdá, rudimentárny – považujem Heideggerovo bytie vo svete, viac však v tej podobe, ako ho uchopil Nietzsche. Je to práve on, kto vyzýva k vlastnému postoju k svetu, k tomu, čo znamená byť vo svete.

Výzvou pre mňa a možno aj pre čitateľa tejto monografie je zostať verný sám sebe, čo nie je možné inak, ako zotrvať v kontexte vzájomnej interpretácie interpretujúceho a interpretovaného a to nezávisle na tom kto/čo je interpretujúci a kto/čo je interpretovaný, lebo kontext bytia vo svete spoluvytvárajú vždy obe stránky.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Lichner - Dušan Šlosár a kol.

Býva veľmi zložité označiť akékoľvek konanie za extrémistické, prípadne za konanie majúce extrémistické charakteristiky, alebo to jednoznačne vylúčiť. Hranica medzi extrémizmom a akceptovaným, konformným správaním je veľmi široká a nejasne formulovaná. Každá spoločnosť má tendenciu stanovovať určité kritériá pre určenie toho, čo možno považovať za nežiaduce, násilné, radikálne až extrémistické, alebo čo znaky takéhoto prejavu nemá. Preto aj pri porovnaní jednotlivých krajín Európskej únie v tejto oblasti sa stretávame s rozdielnym vymedzením toho, čo je alebo nie je považované za radikálne či extrémistické. V podstate ide o mieru tolerancie k niektorým prejavom a nastavenie indikátorov pre hodnotenie daného konania ako extrémistického.

Predložená monografia má za cieľ prezentovať základné sociálne kontexty problematiky extrémizmu a radikalizácie v podobe ich filozofických a teoretických východísk, ovplyvňujúcich faktorov, základných smerov. V rámci autorskej práce sa autori orientujú na cieľovú skupinu adolescentov, ktorú z hľadiska rozvoja procesu radikalizácie považujú za jednu z najviac ohrozených skupín v spoločnosti. V závere monografie je taktiež ponúkaná i trestnoprávna rovina týchto javov, ktorá je z hľadiska komplexnej analýzy neopomenuteľná.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Monika Hricová

Napriek tomu, že psychológ môže mať dobré morálne zázemie, je nutné aby každý poznal a postupoval v zmysle etických profesionálnych zásad s cieľom neublížiť klientom, s ktorými v priebehu psychologickej praxe pracuje. V odbornej literatúre sa nachádza množstvo kazuistík, ktoré opisujú vážne situácie porušenia psychologickej etiky. Na jednej strane zobrazujú vedomé profesionálne pochybenie alebo nevedomosť. Na strane druhej prispeli k zavedeniu až zákonných noriem pre etické správanie sa psychológov ako profesionálov. Absolvovanie predmetu alebo školenia v téme psychologickej etiky vyžadujú viaceré odborné asociácie v zahraničí, najmä v posledných rokoch pregraduálneho štúdia. Ich cieľom je dohliadať na kvalitu a prípravu budúcich psychológov. Vysokoškolská učebnica Mám či nemám: Etika v psychologickej praxi prináša súhrn nevyhnutných informácií o etike vykonávania psychologickej praxe, hraníc vzťahu s klientom, pravidlách mlčanlivosti. Cieľom nie je, aby študent ako budúci psychológ poznal etické pravidlá od slova do slova, ale aby si dostatočne eticky senzitívny.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)