0
Slovenčina
E-kniha
Vzdelávací systém (školstvo) je jedným z najúčinnejších nástrojov formovania mladej generácie v každej vyspelej spoločnosti. V školách sa utvára nielen vzdelanostná báza nutná pre plnenie požiadaviek v hospodárstve a v spoločenskej sfére, ale taktiež sa formuje národná a ideová identita každého člena spoločnosti. Škola má určujúci podiel na tvorbe pozitívnych hodnôt, ale môže byť aj živnou pôdou xenofóbie a rasistických postojov.
Nezastupiteľnú úlohu má škola vo vytváraní národného povedomia, stotožnenia sa s vlastným národom, jeho históriou, hrdinskými činmi predkov a so zmyslom existencie.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska došlo v strednej Európe k fundamentálnym geopolitickým zmenám. Jednou z nich bol vznik Československa, štátu založeného na radikálne odlišných princípoch než bolo predvojnové Uhorsko. Zakladatelia Československej republiky (ČSR), osobnosti, ktoré rozhodujúcim spôsobom určili charakter politického zriadenia v novovzniknutej republike, nepatrili k privilegovaným vrstvám predošlého režimu. Na rozdiel od Uhorska, kde takmer bez výnimky kontrolovala politickú moc šľachta, elitu v Československu tvorili muži, ktorí boli radikálnymi kritikmi Rakúsko-Uhorska. Výstižným príkladom bola najvplyvnejšia osobnosť medzivojnového Československa, prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Napriek svojmu pôvodu Masaryk bol Čechmi i Slovákmi vnímaný ako zakladateľ štátu, legendárna postava, ktorá politickým a spoločenským vplyvom ďaleko presahovala právomoci prezidentského úradu. Protikladom ku konzervatívnemu Uhorsku bolo Československo štátom, kde najmä v prvých rokoch dominovali ľavicové idey. Nemenej hlboké boli zmeny v politickej a národnostnej rovine. Československo sa stalo parlamentnou demokraciou, v rámci ktorej pôsobili politické zoskupenia organizované na ideovom, konfesionálnom i etnickom princípe. Mocenským, politickým a spoločenským centrom republiky sa stal tzv. československý národ, súručenstvo Čechov a Slovákov. Česi a Slováci, vnímaní ako „vetvy“ jednotného národného celku, boli definovaní ako „štátotvorný národ“, ipso facto, oprávnení k určujúcej úlohe v štáte. Československá republika sa takto stala národným štátom, napriek skutočnosti, že obyvateľstvo tvorili aj početné komunity Nemcov a Maďarov. Na Slovensku v dôsledku maďarizácie, t. j. transformácie mnohonárodnostného Uhorska na etnicky homogénny štát, nezohrávala inteligencia tak významnú úlohu ako tomu bolo v Čechách. Štátne orgány preto úsilie zacielili predovšetkým na „poslovenčenie“ 5 Slovenska. Významná, vari najvýznamnejšia úloha v uvedenom procese pripadala výstavbe školského systému, ktorý by dokázal vychovávať mladú generáciu v súlade s ideologickými cieľmi a hospodárskymi potrebami republiky.
Základné informácie:
E-kniha
Helena Kuncová – Pavol Hric (eds.)
Zborník “Stretnutie mladých historikov XIV“ s témou Myslenie a spoločnosť v priebehu dejín prináša súbor vedeckých príspevkov, ktoré sa venujú vzťahu medzi myslením a spoločenskými zmenami v historickom vývoji. Doktorandi a doktorandky z rôznych univerzít a inštitúcií analyzujú, ako politické, ekonomické a sociálne premeny ovplyvňovali myslenie rôznych sociálnych skupín a naopak, ako tieto zmeny v myslení formovali dejinné procesy. Každý príspevok bol podrobený odbornému hodnoteniu dvoch garantov, ktorých pripomienky sú reflektované v predkladanej verzii zborníku. Témy príspevkov sú rozdelené do jednotlivých blokov, v ktorých boli prezentované na konferencii 15. a 16. októbra 2024 na Katedre histórie, FF UPJŠ v Košiciach. Zborník obsahuje príspevky nasledujúcich prezentujúcich: Mgr. Michal Pajer, Mgr. Helena Kuncová, Mgr. Barbora Mlyneková, PhDr. Patrik Beňuš, Mgr. Mária Rímešová, Mgr. Pavol Hric, Mgr. Monika Tresová, Mgr. Miriama Balvirčáková, Mgr. Monika Soukupová, PhDr. Ivan Chylák, Mgr. Dorota Tóthová, Mgr. Dominik Šípoš, Mgr. Martin Pastor a Mgr. Jaroslav Valent.
E-časopis
Juraj Schenk a kol.
Vedecký časopis Sociálne a politické analýzy je interaktívnou elektronickou platformou pre komunikáciu a prezentáciu (publikovanie) odborníkov a ich práce z oblasti základného a aplikovaného výskumu a analýz v sociologických, psychologických, politologických a metodologických kontextoch. Ide o médium, zamerané na intenzívnu podporu výskumných aktivít a analýz v interdisciplinárnom rámci, výmenu skúseností, rozvoj spolupráce a vitalizáciu produkcie v tejto oblasti vedeckej práce.
Publikačná časť časopisu ponúka priestor pre uverejňovanie prác ako sú:
- pôvodné výskumné sociologické, psychologické, politologické štúdie a analýzy v ľubovoľných oblastiach sociálneho života
- metodologické štúdie
- výskumné správy
- štúdie z kvalifikačných prác
- projekty výskumov a analýz
- rezenzie
E-kniha
Cieľom monografie je poukázať na závažný problém interpretácie sokratovskej otázky, pretože charakter jej uchopenia predstavuje zároveň aj spôsob interpretačného prístupu k dejinám filozofie, resp. v našom prípade k interpretácii Sokrata a Platona. Že sokratovskú otázku je možné uchopiť diametrálne odlišne, mimo iných ukázali aj Patočka a Nietzsche. Prvý z obidvoch sa k Sokratovi hlási a originálnym spôsobom jeho otázku aktualizuje pre súčasnosť. Druhý je k Sokratovi ambivalentný, ale v konečnom dôsledku ho označí za dekadenta.
V prvej časti monografie je predstavená Patočkova charakteristika povahy ľudskej existencie, ktorú sám autor formuluje ako jednotnú, morálne pevnú. Patočka z tejto pozície interpretuje sokratovskú otázku ako starostlivosť o dušu, o jej dobro, pričom otázku dobra neodvodzuje z niečoho pozitívne vymedzeného, ale z celku sveta, ktorý svojou neustálou otvorenosťou môže byť vymedzený iba negatívne. Táto sféra negativity je pre Patočku niečím nesmierne pozitívnym, lebo transcendencia k nej človeka od relatívnych dobier pozdvihuje k celkovému zmyslu a tým ho robí morálne zdatným v pravom slova zmysle. Dobro, t. j. požiadavka k vzmachu, k obratu človeka od sveta veci k celku sveta je preň programom, ktorý prvý svojim vediacim nevedením formuloval práve Sokrates.
Druhá časť práce je venovaná Nietzscheho koncepcii založenej na ne-jednote ľudskej existencie, ktorá nie je odvodená z celku sveta, z celkového zmyslu, ale zo zmyslu situačného. Nietzsche sa usiluje preukázať, že v každej situácii je ľudská existencia vystavená dvom opačným hľadiskám, pri ktorých nie je možné rozhodnúť, ktoré je správne. Dochádza k záveru, že obe hľadiska sú si vzájomne rovnocenné a v tejto rovnocennosti aj vzájomne podmienené, čo znamená, že k dobru, ku zmyslu situácie je blahodarnou podmienkou práve jeho opak, t. j. to, čo zmysel ohrozuje, čo predstavuje stratu zmyslu (a opačne). Túto rovinu označuje ako imorálnu, ako sféru, v ktorej si ľudská existencia tvorí zmysel mimo myslenia v protikladoch dobra a zla.
Záver práce je otvorený, lebo ako sa ukazuje, pre obe koncepcie nemáme spoločného menovateľa, ktorý by mohol rozhodnúť o správnosti jednej alebo druhej koncepcie. Práve v tomto spočíva, že sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.
E-kniha
Magdaléna Hovanová (ed.)
Zborník prác vznikol z podujatia osemnásteho ročníka Celoslovenskej študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) v študijnom odbore sociálna práca, ktorý sa konal 12. mája 2022. Organizačne ho zastrešila Katedra sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Každoročne je to príležitosť pre stretnutie vybraných najlepších študentov – budúcich odborníkov v sociálnej práci, ako aj šanca prezentovať úroveň vedomostí a schopnosť aplikovať svoje teoretické poznatky a nadobudnuté spôsobilosti do budúcej praxe sociálnej práce. Príspevky v zborníku pojednávajú o tematike rizík moderných technológií v kontexte sociálnej práce, sociálnej opory aj rizikových faktorov rodiny v kontexte procesu radikalizácie adolescentov, problematike kyberšikanovania na základných školách, študentskej ukrajinskej migrácie na Slovensku, faktorov ovplyvňujúcich pracovnú spokojnosť u pracovníkov v sociálnej oblasti, ale aj sociálnej opory rodiny ako klienta sociálnej práce v aktuálnej pandemickej situácii.
E-kniha
Margita Mesárošová - Jozef Bavoľár - Miriam Slavkovská
Aktuálna situácia v systéme svetového vzdelávania, ktorý deklaruje potrebu vzdelávať študentov pre uplatnenie sa vo vedomostnej spoločnosti, pre zvýšenie uplatnenia na trhu práce, stojí v pozadí motivácie autorov venovať sa problematike kompetencií a kľúčových kompetencií pre uplatnenie sa v znalostnej spoločnosti.
Autori prezentujú teoretické a empirické bádania s uplatnením vedeckých metód posudzovania kompetencií a využívaním súdobých vedeckých paradigiem. Východiskom je koncept kompetencií v rámci aktuálnych prístupov vedeckej psychológie, ktorý rezonuje aj v oficiálnych dokumentoch Európskej Únie, a ktorý bol autormi rozpracovaný a obohatený. Monografia sa zameriava na vybraný súbor kompetencií, a to: kompetenciu konať sebaregulovane, sebarozvoj, rozhodovacie kompetencie, sociálne a metakognitívne kompetencie v kontexte motivácie.
Prezentované sú poznatky o podstate, štruktúre kompetencií, ich vzťahy s osobnostnými a environmentálnymi premennými. Úsilie autorov je zamerané aj na sprístupnenie poznatkov o možnostiach posudzovania týchto kompetencií s využitím súčasných metód. Autori komunikujú výsledky kreovania a overovania metód posudzovania kompetencií. Implementácia výsledkov bádaní prezentovaných v monografii je perspektívna v edukácii a poradenstve v cieľovej skupine vysokoškolských študentov.
English
