Členovia orgánov obchodnej spoločnosti. Obchodné, pracovné a socio-psychologické aspekty

E-kniha

Marcel Dolobáč

Autor má ambíciu nadviazať na súčasnú a zároveň podnietiť ďalšiu diskusiu ukotvenia pracovného práva v systéme súkromnoprávnych odvetví a prispieť k názorovým variáciám vo vzťahu k zmluvnej slobode a jej limitov v pracovnom práve. Široká zmluvná voľnosť občianskeho práva neplatí pre oblasť pracovného práva, a teda ani prenikanie štandardných občianskoprávnych inštitútov do pracovnoprávnych vzťahov nie je vždy samozrejmé. Uvedené predstavuje hlavné tézy predkladanej monografie.

Uchopiť problematiku zmluvnej slobody v pracovnom práve možno viacerými spôsobmi. Autor zvolil obsahovú štruktúru, ktorá je vystavaná na troch základných pilieroch.

V prvej časti autor posudzuje postavenie pracovného práva v systéme práva, ktoré je determinované predovšetkým vlastným predmetom právnej úpravy – závislou prácou a špecifickou metódou právnej regulácie prostredníctvom kogentných a relatívne kogentných noriem. V tejto súvislosti si autor hneď úvodom dovolí poznámku, že tak často diskutovaná dispozitívnosť noriem pracovného práva sa javí len domnelou. Pracovné právo je vystavané na minimách a maximách, pričom stavebnými kameňmi pevných hraníc sú práve relatívne kogentné normy. Ide o skutočnosť, ktorá odčleňuje pracovné právo od iných odvetví súkromného práva. Na tieto úvahy nadväzuje autorov pohľad na autonómiu vôle v pracovnom práve. Limity zmluvnej slobody (nielen) v teoretickom slova zmysle tvoria druhý pilier autorových myšlienok.

Naostatok, tretia stať práce má byť tou, ktorá teoreticko-právne úvahy vzájomného prepojenia občianskeho práva a pracovného práva pretaví do interpretácie vybraných občianskoprávnych inštitútov a možnosti ich aplikácie a realizácie v pracovnoprávnych vzťahoch.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Ján Klučka - Ľudmila Elbert

Predkladaná monografia „Regionalizmus a jeho prínos pre všeobecné medzinárodné právo“ bola spracovaná na Ústave európskeho práva a Oddelení medzinárodného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v rámci projektu (APVV-0823-11) realizovaného v rokoch 2011–2015 a predstavuje jeden z jeho finálnych publikačných výstupov.

Hlavným dôvodom výberu témy bola snaha o hodnotenie regionalizmu v jeho rôznych vzťahoch a podobách vo vzťahu k medzinárodnému právu, ako aj hodnotenie miesta, významu a úloh medzinárodného práva pri vzniku a fungovaní rôznych foriem regionálnych zoskupení. Je faktom, že hoci regionalizmu bola venovaná veľká pozornosť, komplexnejšie hodnotenie jeho vplyvu na medzinárodné právo a naopak, stále chýba. Predkladaná monografia sa snaží túto medzeru čiastočne odstrániť.

Po stručnom náhľade do vývoja regionalizmu, jeho obsahu a terminológie monografia podrobnejšie skúma jednotlivé druhy regionalizmu v podobe starého a nového regionalizmu, ako aj zmluvného a inštitucionálneho regionalizmu, ich špecifiká a prínos k medzinárodnému právu.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Ľudmila Pošiváková -  Zuzana Antošová - Milan Kočan (eds.)

Zborník príspevkov zo študentskej rozpravy konanej dňa 24. apríla 2013 na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach.

V súčasnom období sa o právnom štáte v širokej miere debatuje tak na úrovni akademickej, ako i na úrovni politickej. Táto debata súvisí nie len so snahou o nastolenie Rule of Law v štátoch, ktoré prešli od socialistického zriadenia na demokratické, ale aj v štátoch, ktoré sa zmietajú v rôznych nepokojoch, politických či náboženských.

Avšak nejde len o debatu týkajúcu sa niektorých znakov Rule of Law, ktoré chýbajú vo vnútroštátnom práve, resp. znakov Rule of Law chýbajúcich na úrovni medzinárodného práva, ale aj o debatu o samotnej definícii a zmysle Rule of Law. Právny štát by sme mohli prirovnať k ideálu, ktorý sa snaží dosiahnuť takmer každý štát. Aj v prípade vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa ústavodarcovia rozhodli zaradiť medzi úvodné ustanovenia, ktoré by mali tvoriť jadro ústavy, že Slovenská republika je právny štát.

Pre dosiahnutie ideálu právneho štátu je však okrem vyhlásenia potrebné prijať aj opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislé súdnictvo, demokraciu, efektívne uplatňovanie ľudských práv, deľbu moci a mnoho ďalších, ako elementy, ktoré charakterizujú právny štát.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Jana Šutajová

Od 1. januára 1969 nadobúdali účinnosť Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike (ČSSR) i Ústavný zákon o federácii. Ústavný zákon o postavení národností predstavoval aspoň formálne veľký posun v právnej úprave postavenia menšín. Tento zákon však mal byť základom pre ďalšiu právnu úpravu. Deklarovalo sa, že budú nasledovať ďalšie kroky a rokovania o prijatí vykonávacích noriem a že budú na federálnej i národných úrovniach prijaté ďalšie zákony. V Československu však nebol nikdy vydaný žiadny ďalší zákon alebo vládne nariadenie týkajúce sa ústavného zákona o postavení národností v ČSSR.

V období normalizácie sa otázky týkajúce sa ďalšej legislatívy týkajúcej sa národnostných menšín neotvárali, ale v krátkom období po prijatí ústavného zákona v roku 1968 do konca roka 1969 sa niektoré inštitúcie pokúšali takéto zákonné normy pripraviť a presadiť. Jednou z nich bola aj Rada vlády SSR pre národnosti (ďalej Rada alebo Rada vlády pre národnosti). Monografia prináša pohľad na problematiku rozpracovania ďalších zákonných noriem vyplývajúcich z ústavného zákona o postavení národností v Slovenskej socialistickej republike Radou vlády SSR pre národnosti, ktorá bola jednou z inštitúcií, ktoré sa na Slovensku vytvorili po vzniku československej federácie a zaoberali sa národnostnou problematikou.

V práci zameranej na rozpracovanie ďalších zákonných noriem vyplývajúcich z ústavného zákona o postavení národností v ČSSR bolo potrebné venovať sa aj predchádzajúcemu vývoju, preto sa prvá časť monografie zaoberá postavením menšín v Československu pred prijatím ústavného zákona, aktivitám národností predchádzajúcim prijatiu ústavného zákona o postavení národností a samotnému prijatiu zákona. V ďalších častiach sa už monografia venuje inštitucionálnym zmenám v SSR po vzniku federácie, vzniku Rady vlády SSR pre národnosti a jednotlivým krokom Rady a jej odborných orgánov pri príprave návrhov zákonov o postavení národností v Slovenskej socialistickej republike.
Motiváciou pre napísanie tejto monografie bola skutočnosť, že na Slovensku sa doteraz tejto problematike venovala pozornosť len v niekoľkých štúdiách, ktoré sa zaoberali maďarskou menšinou a obdobím pražskej jari alebo maďarskou menšinou v období normalizácie.

Autorka

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)