Otvorená veda – Zdrojový kód a softvér

Renáta Orosová (výkonný redaktor)

Vedecko-odborný časopis Edukácia je zameraný na problematiku vzdelávania a výchovy v oblasti základného, stredného a vysokého školstva. Zreteľ kladie na súčasný stav a perspektívy edukačnej praxe, aktuálne aspekty pregraduálnej prípravy učiteľov, sociálnej pedagogiky, špeciálnej pedagogiky, ako aj pedagogické a psychologické aspekty výchovy v základných výchovných inštitúciách z pohľadu širokej pedagogickej verejnosti. Je určený vedeckým pracovníkom, mladým vysokoškolským učiteľom, doktorandom, ako aj odborným a pedagogickým pracovníkom, s cieľom prezentovať trendy v edukácii a vyvolať diskusiu k aktuálnym otázkam prezentovaných oblastí výchovy a vzdelávania.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Simona Bilecová-Monika Tresová

Zborník príspevkov z 13. vedeckej konferencie mladých historikov, ktorú zorganizovala Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach a Slovenskou historickou spoločnosťou pri SAV 24. októbra 2023 Ústrednou témou konferenčného zborníka z vedeckej konferencie doktorandov je problematika moci, ako inštancie, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou ľudského bytia a je prítomná v spoločnosti de facto od jej počiatku. Nakoľko je moc a túžba po moci prítomná aj v súčasnosti, možno viac ako inokedy v histórii ľudskej spoločnosti, zborník predostiera adekvátne odpovede na otázky: Kde sa moc rodí a z čoho pramení? Ako nazerajú spoločenskovedné disciplíny na tie sociálne skupiny, ktoré moc v rukách nemajú? Publikáciu tvorí osem príspevkov od autorov pôsobiacich na slovenských i českých univerzitách. Zborník otvára príspevok Dávida Nykodýma o moci ve městě stříbra v éře Jiřího z Poděbrad. Správe panstiev v rukách vdovy v 17. storočí (na príklade Judity Balassovej) sa venovala Sabina Danková. Problematiku roly univerzitného veľmajstra v monopolizácii vzdelávania za prvého cisárstva 1808 – 1815 vo Francúzsku skúmal Michael Dudzik. Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami na území Československa zmapovali vo svojich príspevkoch dvaja autori: Simona Bilecová, ktorá charakterizovala vznik a kreovanie politickej elity na príklade regiónu Rožňava a Dominik Šípoš, ktorý hodnotil moc strany ako ideologický problém Československej národnej demokracie. V tejto línii pokračoval Patrik Beňuš, ktorý podrobne analyzoval krízu v železničnej doprave na južnom území Slovenska po roku 1938. Monika Tresová sa zaoberala činnosťou katolíckych spolkov v Košiciach a ich zánikom pod nátlakom komunistickej moci po roku 1948. Moci a jej legitimite, súdnym rehabilitáciám obetí komunistického režimu na východnom Slovensku v rokoch 1968 – 1971 sa venovala Miriama Balvirčáková.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Marián Bednár

Vedecká monografia Hodnota ľudského života v konotáciách Postmoderny predstavuje aktuálnu problematiku reflexií o hodnote ľudského života. Vidí ju v širších konotáciách postmodernej spoločnosti, kde sa prelínajú prístupy aplikovaných etík (bioetiky), filozofie a kresťanskej teológie. Predmetná problematika je vsadená do historickej, filozofickej, sociologickej a kultúrno-sociálnej Postmoderny.

Monografia analyzuje postmoderný hodnotový systém, dominujúci postmoderný antropologický koncept, sekulárnu bioetiku a civilné právo vo vzťahu ku ľudskému životu a jeho hodnote. Kľúčová je konfrontácia postmodernej anti-life mentality a života v najdiskutovanejších bioetických otázkach: antikoncepcia, techniky umelého oplodnenia, genetické manipulácie, potrat, sterilizácie, (bio)technológie, eutanázia. Alternatívny prístup ponúka teologická vízia človeka a života predstavená v židovsko-kresťanských súvislostiach. Vo svetle moderných teologických disciplín je personalistický koncept obohatený o teologickú antropológiu zavŕšenú eschatologickou víziou.

V tomto zmysle vrcholí problematika hodnoty ľudského života, ktorá je inšpirovaná aj jednou z najvýznamnejších encyklík pápeža Jána Pavla II. Evangelium vitae (25. výročie jej napísania). Práve ona vyzýva k prijatiu a rešpektovaniu každého ľudského života a k praktickému rozvoju novej kultúry života.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Katarína Hromuľáková (ed.)

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Košice, 16.-17. október 2019

Zborník Ako sa píšu dejiny? Metódy – prístupy – pramene predstavuje publikáciu príspevkov, ktoré odzneli na konferencii Stretnutie mladých historikov IX, každoročne organizovanou Katedrou histórie FF UPJŠ.

V jednotlivých príspevkoch, časovo sústredených od stredoveku až po najnovšie dejiny, autori predkladajú rozmanité teoreticko-metodologické východiská výskumu dejín, ktoré v súčasnosti predstavujú elementárne predpoklady historického bádania.

Ambíciou autorov ako nastupujúcej generácie historikov je tak nielen otvorenie aktuálnej otázky teoretickej reflexie v historiografii, ale aj ponúknutie konkrétnych príkladov podložených vlastným výskumom.  

Mgr. Katarína Hromuľáková

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)