História (e-knihy)

E-kniha

Mária Fedorčáková - Miriama Filčáková (eds.)

Zborník príspevkov z 12. vedeckej konferencie mladých historikov, ktorú zorganizovala Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach a Slovenskou historickou spoločnosťou pri SAV 12. októbra 2022

Témou konferenčného zborníka z vedeckej konferencie doktorandov je problematika prameňov, ich interpretácie a využívania súčasných digitálnych technológií pri ich skúmaní a sprístupňovaní. Zborník tvorí 7 príspevkov od autorov pôsobiacich na slovenských a českých univerzitách.

Digitalizácii pečatí sa venuje príspevok Barbory Borůvkovej. Problematikou budovania cestnej siete v novovekom Francúzsku a písomným a kartografickým prameňov sa venuje Michael Dudzik. Trendy digitalizácie v slovenských archívoch a ich vnímanie bádateľmi spracovala vo svojej štúdii Miriama Fialkovičová. Miriama Filčáková sa zaoberala prameňmi k dejinám terciárneho vzdelávania v Košiciach v súvislosti so založením UPJŠ. Možnosťami výskumu prameňov k elektrifikácii Slovenska sa zaoberá štúdia Dominika Hrtusa. Ondrej Šály vo svojom príspevku spracoval listy poddaných v 18. storočí ako prameň k hospodárskym dejinám. Možnostiam výskumu cirkevných dejín Užskej stolice v novoveku sa venuje Vavrinec Žeňuch.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Šutaj - Jana Šutajová

Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa realizovala na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, ktorá bola podpísaná 27. februára 1946. Jej prijatie bolo nielen súčasťou československých riešení postavenia národnostných menšín, ale aj súčasťou strategickej koncepcie budovania štátu Čechov a Slovákov, bez Nemcov a Maďarov.

Dohoda bola súčasťou povojnového riešenia vzájomných sporov, nedorozumení a mala byť jedným z riešení, ktoré v povojnovej dobe mali eliminovať faktor, ktorý podľa čsl. politických špičiek zapríčinil vojnový konflikt.

Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom nebola teda izolovanou historickou udalosťou, ale bola súčasťou migračných pohybov, ktoré sa začali v Európe už po prvej svetovej vojne a môžeme povedať, že boli pokračovaním predchádzajúceho vývoja ako súčasť migračných schém v Európe.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Peter Fedorčák

Pri štúdiu renesancie existuje viacero kritických, kľúčových pojmov a vzťahov, ktoré je potrebné charakterizovať s prihliadnutím na to, že nie je možné nájsť na žiadnu z nich definitívnu odpoveď a uspokojivé riešenie.

Tieto problémové body sú: vzťah k antike; prepojenie so stredovekom; premena na manierizmus a barok; realizmus a zosvetštenie v umení; individualita renesančného umelca; príčiny vzniku renesančného umenia v Taliansku, jeho determinanty a stimulátory a oddelenie tejto analýzy od analýzy vzniku a rozvoja umenia ako takého (nielen renesančného); regionálne rozdiely v rámci Talianska; chronologické vymedzenie renesancie; pojmy stredovek a novovek; miera umeleckého vplyvu byzantského, gotického a románskeho umenia na renesančné umenie. Samotný termín renesancia, jeho obsah a existencia, sú témou diskusie so študentmi, keďže tí sa pri tom učia, ako také termíny vznikli a vznikajú, akým spôsobom sa im pridáva obsah a ako sa tento obsah mení počas historického diskurzu, ako na jednu tému existuje pluralita názorov a viacero metodologických postupov výskumu, ktoré vytvárajú jednotlivé školy a prúdy.

V rámci nich študenti vidia význam osobností z radov historikov a porovnávajú ich koncepty. Zároveň študenti môžu pozorovať ich argumentáciu a logické postupy, ktorými podporujú svoje tvrdenia. Sloboda tvorby termínov a pojmov respektíve ich nových definícií nesmie stáť na neznalosti faktov, ale s ich množstvom rastie variabilita ich interpretácie. Tento predmet má pri takto nastavenom prístupe potenciál, ktorý v plnej miere využívame na seminároch a prednáškach, o téme diskutovať a formulovať antitézy k zdanlivo zjavným tézam.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Mikuláš Jančura - Maroš Melichárek (eds.)

Predkladaný zborník vychádza ako výstup z jedenásteho ročníka študentskej vedeckej konferencie realizovanej v decembri 2022.

Študentská vedecká konferencia je výberový predmet zaradený do študijných plánov katedry histórie FF UPJŠ realizovanej od roku 2011 a kladie si za cieľ ponúknuť priestor pre študentov Bc. a Mgr. stupňa prezentovať fragmenty svojho primárneho výskumu v rámci tvorby svojich záverečných prác.

Cieľom predkladaného zborníka nie je len tieto tematicky širokospektrálne texty publikovať, ale zacieliť tiež snahu o nadštandardnú pedagogickú činnosť a o pridanú hodnotu vysokoškolského štúdia smerom k študentom v podobe publikačného výstupu.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Mikuláš Jančura - Maroš Melichárek (eds.)

Študentská vedecká konferencia je v rámci akreditovaných študijných programov Katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ definovaná ako povinne voliteľný predmet. Po prvý krát bola na pôde katedry usporiadaná v roku 2011.

Primárnym cieľom, tohto už tradičného podujatia, je prezentácia čiastkových výstupov študentského autorského výskumu, naviazaného predovšetkým na vybrané faktické časti či teoretické východiská bakalárskych a magisterských záverečných prác. Z toho vyplýva aj široké tematické spektrum vnútorného obsahu jednotlivých konferencií. Okrem udelenia kreditov za absolvovanie disponuje konferencia vo vzťahu k študentom celým radom pridaných hodnôt, ktorých sprostredkovanie možno chápať ako jej sekundárne ciele.

Na tomto základe sme ako organizátori považovali za prínosné, aby sme „okrúhly“ ročník študentskej vedeckej konferencie kvalitatívne posunuli vyššie a dali možnosť študentom svoje príspevky publikovať. V rámci predkladaného zborníka je publikovaných 7 textov, z toho 4 z bakalárskeho a 3 z magisterského stupňa štúdia. Príspevky postihujú širšie spektrum, prevažne kultúrno-historických tém v časovom horizonte od raného stredoveku až po druhú polovicu 20. storočia, čo dokladá zároveň aj širokú paletu spracovávaných tém záverečných prác na katedre. 

Ako organizátori podujatia máme ambíciu, aby sa z publikovania zborníka stala rovnaká tradícia, ako sa stala zo samotnej študentskej vedeckej konferencie, pretože to považujeme vo vzťahu k práci s našimi študentmi za zmysluplné. V neposlednom rade je potrebné vysloviť poďakovanie nášmu kolegovi a priateľovi Mgr. Henrichovi Hrehorovi, PhD., ktorý bol od roku 2011 dlhodobo hlavným organizátorom a „duchovným otcom“ celého podujatia. Vďaka patrí aj vedúcemu katedry za každoročnú podporu a kolegom, ktorí sa ujali recenzovania príspevkov v rámci predkladaného zborníka.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Mária Fedorčáková - Miriama Filčáková

Predložená publikácia sa zaoberá dejinami filozofického vzdelávania v Košiciach od jeho počiatkov až do založenia súčasnej Filozofickej fakulty UPJŠ v roku 2007. Počiatky filozofického vzdelávania v Košiciach súvisia so založením Košickej univerzity v roku 1657, ktorá mala dve fakulty – Filozofickú a Teologickú fakultu.

Publikácia sa venuje výučbe filozofie na tejto fakulte a uvádza významných učiteľov a študentov univerzity. Zároveň sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvnili postupné degradovanie filozofického štúdia z univerzitnej úrovne na úroveň gymnázia počas transformácie nástupníckych inštitúcií Košickej univerzity na konci 18. a v 19. storočí. Druhá časť publikácie sa zaoberá vývojom vysokého školstva po druhej svetovej vojne a založením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Uvádza historické okolnosti vzniku Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove a jej stručné dejiny. Napokon sa v publikácii autorky venujú novodobému vývoju filozofického vzdelávania po roku 1989 a okolnostiam rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a opätovnému založeniu Filozofickej fakulty v roku 2007. Posledná kapitola publikácie sa venuje stručným dejinám súčasných budov FF UPJŠ.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Miriama Filčáková (ed.)

Zborník príspevkov z 11. vedeckej konferencie mladých historikov, ktorú organizovala Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach spolu so Slovenskou historickou spoločnosťou pri SAV v dňoch 19. – 20. októbra 2021

V súčasnosti sú tieto dejiny často prezentované ako rozšírenie dejín vedy. História poznania nielen rozširuje hranice dejín vedy, ale skúma hranice medzi rôznymi formami poznania a nepoznania. Rovnako ako sa štúdie historickej pamäti rozšírili a doplnili svoj záujem o výskum zabúdania, dejiny vedomosti zahŕňajú štúdie nevedomosti. Upriamujú pozornosť na zmenu, ktorá prebehla v posledných desaťročiach: od sakralizácie vedy a úcty k odborným znalostiam, po vypovedanie vedy a neustále spochybňovanie odborných znalostí, na ktoré musí história znalostí rovnako reagovať. Poznatky ako produkt, tvoria základ ľudských interakcií a majú aj svoju minulosť. Aký bol význam vedomostí a poznania v rôznych historických obdobiach? Ako štátna moc ovplyvňovala rozvoj poznania a vedomostí? Čo možno v určitej historickej epoche alebo kultúre považovať za poznanie? Napokon, existuje nejaká ľudská činnosť, ktorú nemožno považovať za poznanie? V súčasnosti možno v oblasti dejín poznania pozorovať veľký rozmach výskumu, publikačnej činnosti, ako aj vznik nových inštitúcií.

Príspevkom rozširujúcim spôsob nazerania na minulosť vedomostí a poznania bude venovaný v poradí jedenásty ročník doktorandskej konferencie–Stretnutie mladých historikov XI. organizovaný Katedrou histórieFFUPJŠvspoluprácisoSlovenskouhistorickouspoločnosťoupriSAV.Cieľom konferencie, určenej slovenským a zahraničným doktorandom, je poskytnúť priestor na prezentáciu najnovších výsledkov vedeckého výskumu, odbornú diskusiu, nadviazanie kontaktov, rozvíjanie spolupráce a vzájomnú výmenu skúseností širšej historickej komunity. Východiskom konferencie je recenzovaný zborník, ktorý pozostáva z publikačných výstupov aktívnych účastníkov.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Iveta Bónová - Marián Gladiš (eds.)

Založenie fakulty je veľkou „vecou“, ktorú vytvára a rozvíja veľa osobností. Zhromaždené informácie, názory a kritické hodnotiace súdy ma viedli ku konštatovaniu, že medzi nami existuje množstvo narácií vzniku našej fakulty.

Príťažlivé na tejto skutočnosti je to, že z každej strany, a to učiteľov filozofie, psychológie a pedagogiky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, učiteľov psychológie Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach, učiteľov Katedry cudzích jazykov UPJŠ, učiteľov Prešovskej univerzity, ktorí boli oslovení výzvou kreovať podmienky a možnosti rozvoja svojich odborov na novej Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, je reflektovaná významná stopa na zrode novej fakulty našej univerzity.

Je potrebné povedať, že oprávnene, pretože bez toho by nebolo možné rozvíjať skúmanie a ponúkať študentom študijné programy v odboroch humanitných vied, v spoločenských a behaviorálnych vedách, pedagogických vedách a v odbore histórie a etnológie.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)