Filozofia a dejiny filozofie (e-knihy)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Okrúhle číslo Doktorandských miscelaneí nás vyzýva na krátke bilancovanie. V desiatich zväzkoch zborníka sme uverejnili spolu 116 príspevkov zo siedmich doktorandských študijných odborov. V každom čísle boli zastúpené štúdie z literárnej vedy (v prvých šiestich zväzkoch bol pre interdisciplinárne filologické štúdie používaný názov literárna veda/slovakistika). Z ostatných odborov boli najčastejšie uverejňované texty z filozofie a sociálnej práce, pričom štúdie z filozofie chýbali iba v posledných dvoch zväzkoch a štúdie zo sociálnej práce v prvých dvoch a v siedmom zväzku. Striedavo sa v jednotlivých číslach objavovali príspevky zo psychológie, politológie a histórie.

V zborníku sa snažíme udržiavať prvotnú myšlienku, ktorou bolo kultivovať domáci výskumný priestor najmladšej generácie bádateľov v interdisciplinárnom dialógu, čo si vyžaduje dosahovanie medzinárodných štandardov kvality, no na druhej strane aj zachovanie identity zborníka ako jedinečnej domácej publikačnej platformy.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf.)

E-kniha

Vladimír Leško, Katarína Mayerová a kol.

Kolektívna monografia Heidegger a metafyzika v 20. storočí je zavŕšením bádateľského úsilia Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach v riešení grantového projektu APVV-14-0706. Monografia predstavuje pokus o vyrovnanie sa s uchopením problému Heidegger a metafyzika v kritickej konfrontácii s jeho najvýznamnejšími filozofickými súčasníkmi v chápaní a riešení daného problému. V prvom rade ide o snahu vyrovnať sa s otázkou metafyziky ako filozofického problému vo vlastnej Heideggerovej tvorbe tak, aby čitateľ mal možnosť najprv sa zoznámiť s jeho vlastným riešením tejto otázky v priereze celej jeho tvorby. To skúmajú prvé tri kapitoly našej práce, ktorých autormi sú Vladimír Leško a Richard Capobianco.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško, Milan Sobotka a kol.

Filozofické dielo Martina Heideggera, ktorého hlavnou otázkou je otázka bytia, je v rozhodujúcej miere zviazané s pochopením filozofického reflektovania tejto otázky v gréckej a novovekej filozofii. Filozofický vývoj nemeckého mysliteľa túto dejinno-filozofickú skutočnosť prezentuje v jedinečnej podobe od dvadsiatych rokov 20. storočia až do konca svojej tvorby. Problém Heideggerovej recepcie gréckej filozofie s jej chápaním metafyziky bol predmetom nášho skúmania v práci Heidegger, metafyzika a Gréci (Košice: UPJŠ 2016, 693 s.).

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško, Róbert Stojka a kol.

Kolektívna monografia Leško, V. – Róbert Stojka a kol.: Heidegger, metafyzika a Gréci (Košice: UPJŠ 2016, 695 s.) je prvým historicko-filozofickým pokusom na Slovensku, ale aj v širších zahraničných kontextoch, vysporiadať sa s takto zvolenou ústrednou témou Heideggerovho diela. Práca je členená do troch základných časti. V prvej, ktorá je nazvaná od Augustína k Aristotelovi, autori jednotlivých kapitol skúmajú genézu Heideggerovho vzťahu ku gréckej filozofii a skúmanie hlavnej Heideggerovej otázky – otázky bytia - od jeho prvých prednáškových kurzov k Aristotelovej filozofii z rokov 1921/1922 až do roku 1929, keď mu vychádza práca k Aristotelovej Metafyzike. Naše skúmanie jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v týchto Heideggerových raných textov (prednáškových cyklov) sa postupne rodia všetky dôležité filozofické pozície, ktoré mali svoje zavŕšenie v práci Bytie a čas.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Marián Kireš - Renáta Orosová a kol.

Vysokoškolská učebnica je určená študentom učiteľstva a cvičným učiteľom ako pomôcka pri rozvoji pedagogických zručností budúcich učiteľov, absolventov UPJŠ v Košiciach. Spracovaný súbor vyučovacích metód a stratégií spolu s námetmi na metodiky a ukážkami metodík má napomôcť sa snažíme o stotožnenie študentov (stotožneniu budúcich učiteľov) s inovatívnymi stratégiami a metódami vyučovania. Ako problematická sa v rámci realizácie pedagogických praxí študentov javí aj nedostatočná vo všetkých zabezpečovaných vyučovacích predmetoch (učiteľských aprobáciách).

Vytvárame podporu pre súčinnosť medzi inovatívnosťou vysokoškolskej prípravy a praxou študenta v cvičnej škole ako aj jasne definovaný dopyt na cvičného učiteľa, koordinácia pôsobenia. Ponúkame koordináciu v pôsobení na budúceho učiteľa a cielenejší rozvoj jeho profesijných kompetencií počas všetkých druhov praxí.

Cviční učitelia Cvičným učiteľom ponúkame prakticky orientovaný materiál a nabádame ich k tvorbe pozitívnej pracovnej klímy študenta učiteľstva počas pedagogických praxí a vytváraniu priestoru pre aplikáciu rôznych inovatívnych stratégií a metód vyučovania, ktoré študent učiteľstva už teoreticky ovláda.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Cieľom monografie je poukázať na závažný problém interpretácie sokratovskej otázky, pretože charakter jej uchopenia predstavuje zároveň aj spôsob interpretačného prístupu k dejinám filozofie, resp. v našom prípade k interpretácii Sokrata a Platona. Že sokratovskú otázku je možné uchopiť diametrálne odlišne, mimo iných ukázali aj Patočka a Nietzsche. Prvý z obidvoch sa k Sokratovi hlási a originálnym spôsobom jeho otázku aktualizuje pre súčasnosť. Druhý je k Sokratovi ambivalentný, ale v konečnom dôsledku ho označí za dekadenta.

V prvej časti monografie je predstavená Patočkova charakteristika povahy ľudskej existencie, ktorú sám autor formuluje ako jednotnú, morálne pevnú. Patočka z tejto pozície interpretuje sokratovskú otázku ako starostlivosť o dušu, o jej dobro, pričom otázku dobra neodvodzuje z niečoho pozitívne vymedzeného, ale z celku sveta, ktorý svojou neustálou otvorenosťou môže byť vymedzený iba negatívne. Táto sféra negativity je pre Patočku niečím nesmierne pozitívnym, lebo transcendencia k nej človeka od relatívnych dobier pozdvihuje k celkovému zmyslu a tým ho robí morálne zdatným v pravom slova zmysle. Dobro, t. j. požiadavka k vzmachu, k obratu človeka od sveta veci k celku sveta je preň programom, ktorý prvý svojim vediacim nevedením formuloval práve Sokrates.

Druhá časť práce je venovaná Nietzscheho koncepcii založenej na ne-jednote ľudskej existencie, ktorá nie je odvodená z celku sveta, z celkového zmyslu, ale zo zmyslu situačného. Nietzsche sa usiluje preukázať, že v každej situácii je ľudská existencia vystavená dvom opačným hľadiskám, pri ktorých nie je možné rozhodnúť, ktoré je správne. Dochádza k záveru, že obe hľadiska sú si vzájomne rovnocenné a v tejto rovnocennosti aj vzájomne podmienené, čo znamená, že k dobru, ku zmyslu situácie je blahodarnou podmienkou práve jeho opak, t. j. to, čo zmysel ohrozuje, čo predstavuje stratu zmyslu (a opačne). Túto rovinu označuje ako imorálnu, ako sféru, v ktorej si ľudská existencia tvorí zmysel mimo myslenia v protikladoch dobra a zla.

Záver práce je otvorený, lebo ako sa ukazuje, pre obe koncepcie nemáme spoločného menovateľa, ktorý by mohol rozhodnúť o správnosti jednej alebo druhej koncepcie. Práve v tomto spočíva, že sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Podnetom k vzniku tejto monografie boli moje dve štúdie k Heideggerovej interpretácii Nietzscheho myšlienok vôle k moci a večného návratu jedného a toho istého, publikované v práci Heidegger a novoveká metafyzika, ktorá vyšla vďaka Agentúre na podporu výskumu (APVV-14-0706) pod vedením V. Leška a M. Sobotku. V predkladanej monografii obidve štúdie ponúkam v rozšírenej (zvlášť „Vôľa k moci ako umenie“) a dopracovanej verzii („Večný návrat jedného a toho istého“) a prikladám v nim aj tretiu kapitolu, v ktorej obraciam pozornosť na otázku zmyslu interpretácie filozofického textu, ktorý je už interpretáciou iného textu.

Pri hľadaní primeraného uchopenia otázky zmyslu interpretácie prichádzam k záveru, že – vo všeobecnosti – zmyslom interpretácie je hľadanie produktívnej stránky interpretovaného textu, a tá môže byť odkrytá iba vtedy, ak interpretátor do interpretovaného textu dokáže vstúpiť otvorene a pokiaľ možno nezaujato; ak sa interpretujúci neotvorí interpretovanému, ak sa sám nenechá predmetným textom interpretovať, interpretácia zostáva uzamknutá. Domnievam sa, že bez vzájomnej otvorenosti interpretujúceho a interpretovaného žiadna interpretácia nemá zmysel a obyčajne je buď jej odmietnutím alebo dezinterpretáciou, násilím.

V tretej kapitole, ktorú považujem za nosnú, sa pokúšam o „vyváženie“ interpretačného kontextu „Heidegger – Nietzsche“ prvých dvoch kapitol skrze reverzibilný kontext „Nietzsche – Heidegger“, pravda, s istým rizikom, že moja interpretácia Nietzsche14 ho myslenia, resp. jeho myšlienok večného návratu toho istého a vôle k moci je len mojou, aj keď nechce byť dezinterpretáciou. Napokon ambíciou tretej kapitoly je hľadanie (či nájdenie?) prienikov obidvoch filozofov, pričom za jeden z nich – a to za prienik, ako sa zdá, rudimentárny – považujem Heideggerovo bytie vo svete, viac však v tej podobe, ako ho uchopil Nietzsche. Je to práve on, kto vyzýva k vlastnému postoju k svetu, k tomu, čo znamená byť vo svete.

Výzvou pre mňa a možno aj pre čitateľa tejto monografie je zostať verný sám sebe, čo nie je možné inak, ako zotrvať v kontexte vzájomnej interpretácie interpretujúceho a interpretovaného a to nezávisle na tom kto/čo je interpretujúci a kto/čo je interpretovaný, lebo kontext bytia vo svete spoluvytvárajú vždy obe stránky.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Predkladaný zborník je pre mnohých doktorandov prvým vstupom do publikačného prostredia vedeckých žánrov. Štúdie v takýchto prípadoch obsahujú esencie budúcich dizertačných prác, ktoré predstavujú tvorivý vrchol doktorandského štúdia. Okrem možnosti publikovať vedecké výstupy pre doktorandov považujeme zborník aj za priestor stretávania sa rôznych odborov a ich vzájomného obohacovania. Interdisciplinarita však nie je menovateľom len zborníka ako celku, ale aj niektorých štúdií.

Najvýraznejšie presahy sledujeme v odbore literárnej vedy. Tradičný predmet výskumu umeleckých textov sa v jednotlivých štúdiách obohacuje o rozmer skúmania divadelného a filmového diela (Peter Getlík), lingvistickej problematiky frazém (Ivana Hudiková), hudobného aspektu (Terézia Kulíková), výtvarného umenia (Dominika Petáková) a digitálneho priestoru nových médií (Alexandra Popovičová). Z ďalších odborov spomeňme štúdiu Miroslavy Süčovej Vernarskej, ktorá smeruje svoj výskum z oblasti psychológie do sociologických a lingvisticko-komunikačných kontextov (koncept metafory), či opačne, príspevok Zuzany Šoltésovej a Dušana Šlosára, skúmajúci psychologický fenomén porúch príjmu potravy z pozície ich vlastného vedeckého zázemia – sociálnej práce.

V obidvoch spomenutých odboroch nájdeme aj príspevky s tradičným predmetom výskumu. Nikola Fabiny z odboru psychológie analyzuje očakávania dôsledkov v kontexte výberu a dosahovania cieľa. Štúdia v dvojautorstve Jany Plavnickej a Dušana Šlosára z katedry sociálnej práce prezentuje z viacerých perspektív analýzu prekážok v integračnom procese imigrantov na Slovensku. V hraniciach vlastnej disciplíny sa pohybujú aj oba príspevky z oblasti filozofie. Juraj Brenišin interpretuje etický aspekt diela Fons vitæ novoplatonika Avicebrona a Michal Kručko predstavuje nedokončené dielo Edmunda Husserla z komparatívnej perspektívy jeho dvoch žiakov Jana Patočku a Romana Ingardena. Záverečná štúdia zborníka od Lukáša Lukačína (písaná v anglickom jazyku) sleduje sémanticko-gramatickú kategóriu modálnosti slovies MAY a CAN v právno-administratívnych dokumentoch Európske únie.

Zastúpenie študijných odborov, ale aj individuálnych tvorivých výkonov doktorandov v zborníku Doktorandské miscelaneá 4 je teda podľa očakávaní pestré. Širšej akademickej obci predkladáme publikáciu ako reprezentatívny prehľad trendov v uvažovaní mladých vedcov naprieč spektrom humanitných a spoločenských odborov doktorandských študijných programov Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Lukáš Šutor

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Martin Škára

Filozofia je vo svojich dejinách popretkávaná niekoľkými princípmi, ktoré vnášajú do tohto druhu myslenia svetlo a poriadok, nech už ide o systémovú alebo nesystémovú podobu filozofovania.

Každý z princípov predstavuje svojím spôsobom počiatok (ἀρχή) akéhokoľvek deduktívneho usudzovania, no nie všetky filozofické výpovede a koncepcie sú povinné postupovať rovnako, pretože nie všetky filozofické výpovede a koncepcie sú kalkulom. Vlastne, takáto podoba racionalistického filozofovania je v dejinách filozofie skutočne menšinová. No aj napriek svojmu menšinovému zastúpeniu vždy do určitej miery vzbudí pozornosť či už tak, že sa stane pilierom myslenia samotného a nájde si svoje trvalé miesto v jeho základoch, alebo sa stane nevyhnutnou oporou filozofického uvažovania.

Princípov v dejinách filozofického myslenia v skutočnosti nie je mnoho. Stav je daný predovšetkým rôznorodou a v mnohých prípadoch neracionalistickou povahou filozofického uvažovania.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)