Sociálni patologie

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

• bazálne vedomie,
• rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.

E-kniha

Margita Mesárošová - Jozef Bavoľár - Miriam Slavkovská 

Aktuálna situácia v systéme svetového vzdelávania, ktorý deklaruje potrebu vzdelávať študentov pre uplatnenie sa vo vedomostnej spoločnosti, pre zvýšenie uplatnenia na trhu práce, stojí v pozadí motivácie autorov venovať sa problematike kompetencií a kľúčových kompetencií pre uplatnenie sa v znalostnej spoločnosti.

Autori prezentujú teoretické a empirické bádania s uplatnením vedeckých metód posudzovania kompetencií a využívaním súdobých vedeckých paradigiem. Východiskom je koncept kompetencií v rámci aktuálnych prístupov vedeckej psychológie, ktorý rezonuje aj v oficiálnych dokumentoch Európskej Únie, a ktorý bol autormi rozpracovaný a obohatený. Monografia sa zameriava na vybraný súbor kompetencií, a to: kompetenciu konať sebaregulovane, sebarozvoj, rozhodovacie kompetencie, sociálne a metakognitívne kompetencie v kontexte motivácie.

Prezentované sú poznatky o podstate, štruktúre kompetencií, ich vzťahy s osobnostnými a environmentálnymi premennými. Úsilie autorov je zamerané aj na sprístupnenie poznatkov o možnostiach posudzovania týchto kompetencií s využitím súčasných metód. Autori komunikujú výsledky kreovania a overovania metód posudzovania kompetencií. Implementácia výsledkov bádaní prezentovaných v monografii je perspektívna v edukácii a poradenstve v cieľovej skupine vysokoškolských študentov.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Jana Nezkusilová - Margita Mesárošová (eds.)

Zborník rozšírených abstraktov z interdisciplinárnej vedeckej konferencie

Zborník rozšírených abstraktov je zostavený z príspevkov konferencie Negatívne dôsledky vykonávania pomáhajúcich profesií II – Psychologické, sociálne a zdravotné aspekty vykonávania pomáhajúcich profesií, ktorá sa konala 12. júna 2019 v Košiciach.

Konferencia bola organizovaná ako jeden z výstupov výskumného projektu APVV 14-0921 Starostlivosť o seba ako faktor vyrovnávania sa s negatívnymi dôsledkami vykonávania pomáhajúcich profesií. Jednotlivé príspevky prinášajú jednak pôvodný výskum autorov, ale aj sumarizáciu zistení autorov v priebehu svojej niekoľkoročnej výskumnej činnosti orientovanej na pomáhajúce profesie. Jednou z ašpirácií konferencie bolo vytvorenie priestoru pre dialóg medzi akademickými pracovníkmi a profesionálmi z praxe, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách. Interdisciplinárny charakter konferencie priniesol mnohé náhľady na problematiku, čo sa prejavilo aj na bohatej odozve v diskusiách. Konferencie sa aktívne a pasívne zúčastnili pracovníci z oblasti psychológie, sociálnej práce, ale aj pracovného lekárstva či behaviorálnej medicíny.

Obohacujúcim aspektom výsledného zborníka je teda prepojenie aplikačnej a teoretickej roviny vo výskume starostlivosti o seba v širokej palete pomáhajúcich povolaní.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

Miroslav Orel a kolektív

Jak vypadají a fungují naše nervové buňky? Z jakých částí se skládá mozek, mícha a periferní nervy? Souvisí náš mozek s tím, kým jsme a jací jsme? Jaké máme v současnosti možnosti vyšetření? Lze nějak ovlivnit naše nervové buňky a celý nervový systém? Jak vnímáme smyslové informace, kudy se dostávají do mozku a kam v něm putují? Pokud si kladete tyto a podobné otázky (nebo vás zajímají), kniha je určena právě vám.

Publikace pojednává o stavbě, funkci, vývoji, možnostech vyšetření i ovlivnění nervového systému. Jeho integrální součást – mozek – má přímý vztah k psychické, vztahové i spirituální stránce a dotýká se tak všech rovin lidského bytí. 

Text vychází ze soudobých poznatků lékařské vědy, ale nezabíhá do medicínských podrobností a detailů, které nejsou pro cílovou skupinu čtenářů nutné. Klade důraz na propojení nervového systému (zejména mozku) s psychikou člověka a jeho životem. Zahrnuta je rovněž oblast smyslů a smyslového vnímání. Text publikace je bohatě ilustrován a doplněn fotografiemi a snímky z lékařských vyšetření.

Předložené poznatky soudobých neurověd jsou bezesporu nedílnou a zároveň smysluplnou součástí studia psychologie, pedagogiky, sociální práce a dalších humanitních (nelékařských) oborů. Jelikož je text psán srozumitelnou a názornou formou, může uspokojit i zájemce o daná studia nebo čtenáře z řad širší veřejnosti.