Dve úrovne vedomia: bazálne a rozvinuté vedomie

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

• bazálne vedomie,
• rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.