Filozofia a dejiny filozofie (e-knihy)

E-kniha

Štefan Jusko

Cieľom monografie je poukázať na závažný problém interpretácie sokratovskej otázky, pretože charakter jej uchopenia predstavuje zároveň aj spôsob interpretačného prístupu k dejinám filozofie, resp. v našom prípade k interpretácii Sokrata a Platona. Že sokratovskú otázku je možné uchopiť diametrálne odlišne, mimo iných ukázali aj Patočka a Nietzsche. Prvý z obidvoch sa k Sokratovi hlási a originálnym spôsobom jeho otázku aktualizuje pre súčasnosť. Druhý je k Sokratovi ambivalentný, ale v konečnom dôsledku ho označí za dekadenta.

V prvej časti monografie je predstavená Patočkova charakteristika povahy ľudskej existencie, ktorú sám autor formuluje ako jednotnú, morálne pevnú. Patočka z tejto pozície interpretuje sokratovskú otázku ako starostlivosť o dušu, o jej dobro, pričom otázku dobra neodvodzuje z niečoho pozitívne vymedzeného, ale z celku sveta, ktorý svojou neustálou otvorenosťou môže byť vymedzený iba negatívne. Táto sféra negativity je pre Patočku niečím nesmierne pozitívnym, lebo transcendencia k nej človeka od relatívnych dobier pozdvihuje k celkovému zmyslu a tým ho robí morálne zdatným v pravom slova zmysle. Dobro, t. j. požiadavka k vzmachu, k obratu človeka od sveta veci k celku sveta je preň programom, ktorý prvý svojim vediacim nevedením formuloval práve Sokrates.

Druhá časť práce je venovaná Nietzscheho koncepcii založenej na ne-jednote ľudskej existencie, ktorá nie je odvodená z celku sveta, z celkového zmyslu, ale zo zmyslu situačného. Nietzsche sa usiluje preukázať, že v každej situácii je ľudská existencia vystavená dvom opačným hľadiskám, pri ktorých nie je možné rozhodnúť, ktoré je správne. Dochádza k záveru, že obe hľadiska sú si vzájomne rovnocenné a v tejto rovnocennosti aj vzájomne podmienené, čo znamená, že k dobru, ku zmyslu situácie je blahodarnou podmienkou práve jeho opak, t. j. to, čo zmysel ohrozuje, čo predstavuje stratu zmyslu (a opačne). Túto rovinu označuje ako imorálnu, ako sféru, v ktorej si ľudská existencia tvorí zmysel mimo myslenia v protikladoch dobra a zla.

Záver práce je otvorený, lebo ako sa ukazuje, pre obe koncepcie nemáme spoločného menovateľa, ktorý by mohol rozhodnúť o správnosti jednej alebo druhej koncepcie. Práve v tomto spočíva, že sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Podnetom k vzniku tejto monografie boli moje dve štúdie k Heideggerovej interpretácii Nietzscheho myšlienok vôle k moci a večného návratu jedného a toho istého, publikované v práci Heidegger a novoveká metafyzika, ktorá vyšla vďaka Agentúre na podporu výskumu (APVV-14-0706) pod vedením V. Leška a M. Sobotku. V predkladanej monografii obidve štúdie ponúkam v rozšírenej (zvlášť „Vôľa k moci ako umenie“) a dopracovanej verzii („Večný návrat jedného a toho istého“) a prikladám v nim aj tretiu kapitolu, v ktorej obraciam pozornosť na otázku zmyslu interpretácie filozofického textu, ktorý je už interpretáciou iného textu.

Pri hľadaní primeraného uchopenia otázky zmyslu interpretácie prichádzam k záveru, že – vo všeobecnosti – zmyslom interpretácie je hľadanie produktívnej stránky interpretovaného textu, a tá môže byť odkrytá iba vtedy, ak interpretátor do interpretovaného textu dokáže vstúpiť otvorene a pokiaľ možno nezaujato; ak sa interpretujúci neotvorí interpretovanému, ak sa sám nenechá predmetným textom interpretovať, interpretácia zostáva uzamknutá. Domnievam sa, že bez vzájomnej otvorenosti interpretujúceho a interpretovaného žiadna interpretácia nemá zmysel a obyčajne je buď jej odmietnutím alebo dezinterpretáciou, násilím.

V tretej kapitole, ktorú považujem za nosnú, sa pokúšam o „vyváženie“ interpretačného kontextu „Heidegger – Nietzsche“ prvých dvoch kapitol skrze reverzibilný kontext „Nietzsche – Heidegger“, pravda, s istým rizikom, že moja interpretácia Nietzsche14 ho myslenia, resp. jeho myšlienok večného návratu toho istého a vôle k moci je len mojou, aj keď nechce byť dezinterpretáciou. Napokon ambíciou tretej kapitoly je hľadanie (či nájdenie?) prienikov obidvoch filozofov, pričom za jeden z nich – a to za prienik, ako sa zdá, rudimentárny – považujem Heideggerovo bytie vo svete, viac však v tej podobe, ako ho uchopil Nietzsche. Je to práve on, kto vyzýva k vlastnému postoju k svetu, k tomu, čo znamená byť vo svete.

Výzvou pre mňa a možno aj pre čitateľa tejto monografie je zostať verný sám sebe, čo nie je možné inak, ako zotrvať v kontexte vzájomnej interpretácie interpretujúceho a interpretovaného a to nezávisle na tom kto/čo je interpretujúci a kto/čo je interpretovaný, lebo kontext bytia vo svete spoluvytvárajú vždy obe stránky.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Predkladaný zborník je pre mnohých doktorandov prvým vstupom do publikačného prostredia vedeckých žánrov. Štúdie v takýchto prípadoch obsahujú esencie budúcich dizertačných prác, ktoré predstavujú tvorivý vrchol doktorandského štúdia. Okrem možnosti publikovať vedecké výstupy pre doktorandov považujeme zborník aj za priestor stretávania sa rôznych odborov a ich vzájomného obohacovania. Interdisciplinarita však nie je menovateľom len zborníka ako celku, ale aj niektorých štúdií.

Najvýraznejšie presahy sledujeme v odbore literárnej vedy. Tradičný predmet výskumu umeleckých textov sa v jednotlivých štúdiách obohacuje o rozmer skúmania divadelného a filmového diela (Peter Getlík), lingvistickej problematiky frazém (Ivana Hudiková), hudobného aspektu (Terézia Kulíková), výtvarného umenia (Dominika Petáková) a digitálneho priestoru nových médií (Alexandra Popovičová). Z ďalších odborov spomeňme štúdiu Miroslavy Süčovej Vernarskej, ktorá smeruje svoj výskum z oblasti psychológie do sociologických a lingvisticko-komunikačných kontextov (koncept metafory), či opačne, príspevok Zuzany Šoltésovej a Dušana Šlosára, skúmajúci psychologický fenomén porúch príjmu potravy z pozície ich vlastného vedeckého zázemia – sociálnej práce.

V obidvoch spomenutých odboroch nájdeme aj príspevky s tradičným predmetom výskumu. Nikola Fabiny z odboru psychológie analyzuje očakávania dôsledkov v kontexte výberu a dosahovania cieľa. Štúdia v dvojautorstve Jany Plavnickej a Dušana Šlosára z katedry sociálnej práce prezentuje z viacerých perspektív analýzu prekážok v integračnom procese imigrantov na Slovensku. V hraniciach vlastnej disciplíny sa pohybujú aj oba príspevky z oblasti filozofie. Juraj Brenišin interpretuje etický aspekt diela Fons vitæ novoplatonika Avicebrona a Michal Kručko predstavuje nedokončené dielo Edmunda Husserla z komparatívnej perspektívy jeho dvoch žiakov Jana Patočku a Romana Ingardena. Záverečná štúdia zborníka od Lukáša Lukačína (písaná v anglickom jazyku) sleduje sémanticko-gramatickú kategóriu modálnosti slovies MAY a CAN v právno-administratívnych dokumentoch Európske únie.

Zastúpenie študijných odborov, ale aj individuálnych tvorivých výkonov doktorandov v zborníku Doktorandské miscelaneá 4 je teda podľa očakávaní pestré. Širšej akademickej obci predkladáme publikáciu ako reprezentatívny prehľad trendov v uvažovaní mladých vedcov naprieč spektrom humanitných a spoločenských odborov doktorandských študijných programov Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Lukáš Šutor

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Pavol Tholt

Práca, ktorú v nasledujúcom texte predkladám, je pokusom o analýzu Patočkovho náhľadu na problém vzniku a podstaty matematickej prírodovedy v 17. storočí. Patočkovu pozornosť v tomto období pritiahla najmä Descartova filozofia a k nemu sa hlásiaci kartezianizmus, ale aj Galileiho, Baconova, či Leibgnizova filozofia.

Sám Patočka venoval uvedeným otázkam sústavnú a mimoriadnu pozornosť a priamo to potvrdzujú viaceré monografické práce, ale aj množstvo článkov a štúdií, ktoré k problematike napísal.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Róbert Stojka

Cieľom predkladanej monografie je predovšetkým čo najkomplexnejšie predstaviť Patočkov koncept filozofie dejín, aj keď si uvedomujem, že to vôbec nie je ľahká úloha, nielen preto, ako už bolo spomenuté, že v súčasnosti neexistuje rozsiahlejšia a vyčerpávajúca práca k tejto téme.

Existuje síce pomerne veľké množstvo štúdií , venovaných Patočkovmu konceptu filozofie dejín, žiadna z nich však neskúma tento koncept komplexným pohľadom, ako určitý celok – zväčša sú zamerané na niektoré parciálne problémy (a nie je ich málo), vyplývajúce z tohto konceptu. Aj tento fakt, mimochodom, je pre mňa samého dôkazom toho, že ide jednoznačne o veľmi náročnú tému.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Milovan Ješič - Pavol Tholt

Filozofické dielo najvýznamnejšieho českého filozofia 20. storočia Jana Patočku (1907–1977) vyniká jedinečnou mysliteľkou originalitou.

Už v dobe svojho vzniku veľmi výrazne prekračovalo úzke hranice dobového česko-slovenského duchovného priestoru a neopakovateľným spôsobom spojilo našu krajinu s najvyspelejšími filozofickými učeniami západného myslenia, v ktorom hrali dominantnú úlohu Husserlova fenomenológia a Heideggerova fundamentálna ontológia. Zaiste, bolo by veľkou chybou, pokiaľ by sme však chceli redukovať rozhodujúcu pozíciu Patočkovej filozofickej tvorby len na recepciu a kriticko-tvorivé domýšľanie Husserlovej a Heideggerovej filozofie.

V tejto súvislosti nemôžeme v nijakom prípade vynechať najmä rozhodujúci podiel Eugena Finka, ktorý uviedol Patočku do tajov Husserlovej a Heideggerovej filozofie. Obidvaja myslitelia potom celoživotne pokračovali v neustálom tvorivom filozofickom dialógu. Ale nemožno tiež nespomenúť Patočkov intenzívny záujem aj o diela Schelera, Ingardena, Landgrebeho, ale tiež aj Sartra a ďalších.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Milovan Ješič - Eugen Andreanský

Filozofické dielo zakladateľa nemeckého klasického idealizmu Immanuela Kanta patrí k tým, ktoré je silou svojho teoretického odkazu permanentne inšpirujúce aj v súčasných dobových filozofických aktivitách. To je neodškriepiteľnou skutočnosťou, voči ktorej nemožno vážnejšie namietať. Dôkazom tejto skutočnosti sú aj filozofické učenia zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, jeho pokračovateľa Martina Heideggera a tiež viacerých predstaviteľov analytickej filozofie. Uvedená skutočnosť priviedla autorov tejto práce k myšlienke, aby naznačenej problematike venovali samostatnú kolektívnu monografiu.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Katarína Mayerová (eds.)

Hlavným cieľom predkladanej práce je snaha o zachytenie rozhodujúceho spôsobu Heideggerovho filozofického chápania ústredného problému gréckej filozofie, problému bytia, v učeniach Anaximandra, Herakleita, Parmenida, Platona a Aristotela. Autori jednotlivých častí predstavili svoje vlastné chápanie Heideggera a jeho osobitú filozofickú recepciu gréckej filozofie. V tomto kontexte je potrebné konštatovať, že autori sami hľadali svoj vlastný uhol pohľadu. Pri Heideggerovej tvorbe vôbec platí, že nájsť rovnaký interpretačný súzvuk je takmer nemožné. To zároveň platí aj pre jeho recepciu gréckeho dedičstva. O to viac však odborne provokuje ďalšie filozofické skúmania.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Kristína Bosáková

Pokus o konfrontáciu Gadamerovho učenia nielen s velikánmi gréckej filozofie, ale aj s Hegelom a Heideggerom nie je jednoduchá úloha. Celá Gadamerova historicko-filozofická tvorba je však najvýraznejšie spojená s týmito antickými mysliteľmi a s dvoma géniami nemeckého filozofického myslenia. Preto niet vyhnutia. Bez tejto konfrontácie by bolo celé moje úsilie v istom zmysle zbytočné. To, či a ako sa mi to podarí, je už iná otázka. Každý čitateľ si určite vytvorí svoj vlastný úsudok.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)