Gadamer a grécka filozofia

E-kniha

Tatiana Žiaková - Dušan Šlosár

Za poslednú dekádu sa zvýšila priemerná dĺžka života nielen u zdravej populácie, ale aj u ľudí s mentálnym znevýhodnením. Vzhľadom k ich diagnóze, ktorá ich definuje a klasifikuje, sú jedinci v neustálej konfrontácii s prekážkami, ktoré majú zväčša negatívny dôsledok na ich saturáciu existenčných potrieb. Ide hlavne o edukačné, sociálne, kultúrne, psycho-sociálne a ekonomické znevýhodnenie v životných kontextoch jedinca. Následne je oslabený aj ich akčný potenciál v ovplyvňovaní verejných vecí v danej spoločnosti v dospelom veku a v starnutí. Uvedomujúc si túto skutočnosť sme orientovali svoj záujem v monografii na objasnenie prevládajúcich konceptov sociálnej inklúzie a s ním súvisiacich konceptov sociálnej exklúzie, ktoré sa podpisujú na formulovaní téz o charaktere spoločnosti.

Zároveň kvalita koexistencie väčšinovej spoločnosti a ľudí s mentálnym znevýhodnením je závislá na vývoji postojov spoločnosti k tejto skupine ľudí. Tieto postoje odrážajú mieru spoločenskej tolerancie a zároveň sú meradlom morálnej výšky a kultúrnosti spoločnosti ako takej. Ide o drobnú každodennú pomoc alebo o profesionálnu odbornú či inštitucionalizovanú pomoc. V monografii poukazujeme na to, že v našich podmienkach je dominantné poskytnutie profesionálnej opory pre ľudí s mentálnym znevýhodnením zabezpečené formou sociálnych služieb. Ich kvalita sa však odvíja nepochybne aj od úrovne profesionálnych kompetencií sociálnych pracovníkov.

Zmysel profesionálnych kompetencií sociálnych pracovníkov sa odráža predovšetkým v ich kompetentnom výkone s cieľom dosiahnuť plnohodnotný a dôstojný život pre prijímateľov sociálnej služby s mentálnym znevýhodnením. Kompetencie sociálnych pracovníkov sú dynamickým fenoménom, ktorý sa modifikuje s vývojom spoločnosti a s meniacimi sa požiadavkami osôb s mentálnym znevýhodnením ako prijímateľov sociálnej služby, ktorí potrebujú pomoc. Z týchto dôvodov v realizovanom výskume sme považovali za dôležité prehodnotiť okruh profesionálnych kompetencií a vymedziť potrebné profesijné funkcie sociálnych pracovníkov v práci s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením.

Monografia je určená pre odborníkov, ktorí pracujú s osobami s mentálnym znevýhodnením, ale taktiež priamo odpovedá na niektoré praktické otázky rodinám s členom s mentálnym znevýhodnením.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Ján Sabol

Literárna, ale predovšetkým filmová tvorba sa za posledné obdobie dostala do nových, takpovediac až, kultúrno-antropologických súvislostí. Tak, ako sa vyvíjala technologická báza nového umenia, menila sa aj jeho pozícia, ale aj charakter v sociálno-kultúrnom kontexte existencie človeka a spoločnosti.

Film a mediálny svet v širšom kontexte už nie je len doménou umenovedných, poprípade mediálnych disciplín, ale dostáva sa do širšieho rámca skúmania sociálno-kultúrno-antropologických vedných disciplín. Čoraz častejšie je človek konfrontovaný s novým fenoménom virtuálneho sveta, virtuálnej dimenzie, ktorá práve prostredníctvom neho, jeho konaním a myslením ovplyvňuje samotnú reálnu skutočnosť.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Katarína Mayerová (eds.)

Hlavným cieľom predkladanej práce je snaha o zachytenie rozhodujúceho spôsobu Heideggerovho filozofického chápania ústredného problému gréckej filozofie, problému bytia, v učeniach Anaximandra, Herakleita, Parmenida, Platona a Aristotela. Autori jednotlivých častí predstavili svoje vlastné chápanie Heideggera a jeho osobitú filozofickú recepciu gréckej filozofie. V tomto kontexte je potrebné konštatovať, že autori sami hľadali svoj vlastný uhol pohľadu. Pri Heideggerovej tvorbe vôbec platí, že nájsť rovnaký interpretačný súzvuk je takmer nemožné. To zároveň platí aj pre jeho recepciu gréckeho dedičstva. O to viac však odborne provokuje ďalšie filozofické skúmania.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško

Kniha je výsledkom dlhodobejšieho zamýšľania sa nad vzťahmi dejín filozofie a ich reflexiou vo viac či menej systémových, resp. asystémových podobách filozofovania najvýznamnejších filozofických učení 19. a 20 storočia (Hegel, Schelling, Marx, Nietzsche, Husserl, Heidegger, Fink, Patočka a Gadamer). Základný cieľ práce spočíva v prezentovaní najvýznamnejších historickofilozofických učení 19. a 20. storočia vo formovaní a naplnení silných a slabých modelov filozofie dejín filozofie v koncepciách Hegela, Schellinga, Marxa, Nietzscheho, Husserla, Heideggera, Finka, Patočku a Gadamera. Prezentujú sa tu výsledky filozofie dejín filozofie ako metateoretického pohybu vo vnútri dejinnofilozofického myslenia, ktorého zámerom nie je empiricky opísať dejinnofilozofický proces, ale pochopiť ho a vysvetliť ako neoddeliteľnú súčasť tých najvýznamnejších filozofických problémov – čo je filozofia, čo je metafyzika a otázka bytia.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)