Psychológia osobnosti

E-kniha

Andrea Madarasová Gecková - Daniela Husárová   a kol.

Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11-, 13-, a 15-ročných školákov na základe prieskumu uskutočneného v roku 2021/2022 v rámci medzinárodného projektu „Health Behaviour in School-aged Children“ (HBSC)

Štúdia nám už niekoľko rokov poskytuje kľúčové poznatky k lepšiemu pochopeniu správania našich mladých ľudí v súvislosti so zdravím. Skúma množstvo tém súvisiacich so zdravím, ako je spánok, duševná pohoda, nutričné správanie či fyzická aktivita. Dôležitou oblasťou skúmania je aj škola a sociálne vzťahy v nej, rodina a rodinné zázemie, či vzťahy s rovesníkmi.

Zistenia prehlbujú porozumenie mechanizmom ovplyvňujúcim rozdiely a zmeny v zdraví a rizikovom správaní mladých ľudí a sú kľúčom k tvorbe efektívnych programov podpory zdravia a so zdravím súvisiaceho správania, vzdelávacích programov v tejto oblasti, k sledovaniu ich účinnosti, a to nielen na národnej, ale i na medzinárodnej úrovni. Zistené poznatky sú dôležité pre lepšie pochopenie potrieb školákov a prispôsobenie služieb a systémovej podpory tak, aby boli tieto potreby v čo najvyššej možnej miere zohľadňované v súčasnom rýchlo meniacom sa svete.

Štúdia nám môže napomôcť porozumieť vplyvom pandémie COVID-19 na kvalitu duševného i fyzického zdravia. Pandémia a s ňou súvisiace epidemiologické a hygienické opatrenia za účelom obmedzenia šírenia vírusu znamenali významné obmedzenia v každodennom živote ľudí vo všetkých vekových kategóriách – vrátane detí a adolescentov. Štandardný výchovno-vzdelávací proces, sociálny kontakt s rovesníkmi, krúžková činnosť a ďalšie záujmové aktivity v škole i mimo nej boli výrazne narušené, čo výrazne ovplyvnilo prežívanie školákov.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

Hana Smitková a kolektív

Kniha ponúka vôbec po prvý raz na Slovensku unikátny pohľad na viaceré odborné témy v zhutnenom texte. V prehľade psychologických prístupov sú to napr. terapia zameraná na emócie, procesorientovaná terapia, biodromálny prístup a i. Prináša podklady ku konkrétnej poradenskej práci so špecifickými typmi klientely, viaceré sú spracované prvýkrát (psychologické poradenstvo v období tehotenstva, pôrodu a raného materstva; klimatická kríza ako výzva psychologického poradenstva; poradenská práca s ľuďmi, ktorí užívajú drogy a pracujúcimi v sexbiznise). Venuje sa klientele aj z hľadiska veku a ich vývinových špecifík – deťom, dospievajúcim, párovým problémom či životným stratám a smútkovému poradenstvu. Na knihe participujú výlučne autorky a autori, ktorí sa vybraným témam venujú dlhodobo z hľadiska súčasnej teórie i praxe.

Martin Pospíchal 

Kniha se věnuje tématu psychiky člověka ve vztahu k onkologickým onemocněním. Vznikla jako úvod k důležité oblasti, která bude v ordinacích lékařů, sester, psychologů a dalších pomáhajících profesí čím dál častější. S tím, jak narůstá výskyt rakoviny v populaci, jak dokážeme čím dál většímu množství lidí účinně pomoci, logicky přibývá i těch, kteří budou otevírat související psychologická témata. Kniha se snaží uchopit psychické reakce člověka v souvislosti s příchodem onkologického onemocnění do jeho života. Neomezuje se jen na nemocného, ale všímá si také prožívání, myšlení a chování jeho blízkých i zdravotníků. Praxe ukazuje, že se v našich profesních i soukromých životech čím dál častěji potkáváme s lidmi, kteří si prošli nebo procházejí rakovinou. Ne všichni ale vědí, jak se v takové situaci chovat, co nemocný člověk prožívá a jak ho nejlépe podpořit.
Kniha je primárně určena všem, kteří se potkávají nebo budou potkávat s tématem nemoci v rámci svojí odborné nebo pomáhající praxe. Obsahuje řadu konkrétních doporučení, zkušeností a vědecky zakotvených metod, dokreslených na reálných případech z psychoonkologické praxe. Text může být v řadě oblastí užitečný i pro blízké onkologicky nemocných lidí, nebo ty, kteří se s tématem potkávají v osobním životě.

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

• bazálne vedomie,
• rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.