Filozofia a dejiny filozofie

E-kniha

Vladimír Leško, Milan Sobotka a kol.

Filozofické dielo Martina Heideggera, ktorého hlavnou otázkou je otázka bytia, je v rozhodujúcej miere zviazané s pochopením filozofického reflektovania tejto otázky v gréckej a novovekej filozofii. Filozofický vývoj nemeckého mysliteľa túto dejinno-filozofickú skutočnosť prezentuje v jedinečnej podobe od dvadsiatych rokov 20. storočia až do konca svojej tvorby. Problém Heideggerovej recepcie gréckej filozofie s jej chápaním metafyziky bol predmetom nášho skúmania v práci Heidegger, metafyzika a Gréci (Košice: UPJŠ 2016, 693 s.).

V uvedenej práci sme sa snažili predstaviť Heideggerovu recepciu gréckej filozofie ako metafyziky v troch základných častiach: 1. Od Augustína k Aristotelovi, 2. Od Aristotela k Parmenidovi a 3. Neskorý Heidegger a grécka filozofia. Skúmali sme Heideggerov filozofický vývoj a v jeho rámci tiež význam veľmi špecifického mysliteľského rozhovoru s gréckym filozofickým dedičstvom. V tejto našej snahe sme sa orientovali na všetky najvýznamnejšie Heideggerove prednášky či samostatné diela, ktoré sú už dnes takmer kompletne prístupné. Heideggerovo záverečné rozlišovanie medzi filozofiou, tzn. metafyzikou a myslením potom možno chápať ako svojráznu filozofickú rezignáciu. Heideggerovi sa nepochybne podarila veľmi úspešná deštrukcia pojmovosti metafyziky v dejinách filozofie. Tá ukázala, že je potrebné opustiť grécku substančnú ontológiu, ktorá sa už definitívne filozoficky vyčerpala.

Predkladaná práca Heidegger a novoveká metafyzika ponúka čitateľovi myšlienkový vývoj riešenia otázky bytia nemeckého filozofa v konfrontácii s novovekou metafyzikou. Je rozdelená do troch častí – 1. Od Descarta ku Kantovi, 2. Nemecký idealizmus a Nietzsche a 3. Neskorý Heidegger a Hegel, v ktorých nám ide o syntetické zachytenie Heideggerovho filozofického riešenia otázky bytia v mysliteľskom rozhovore s vrcholnými predstaviteľmi novovekej filozofie: Descartom, Leibnizom, Kantom, Schellingom, Hegelom, Kierkegaardom a Nietzschem.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf.)

E-kniha

Vladimír Leško, Katarína Mayerová a kol.

Kolektívna monografia Heidegger a metafyzika v 20. storočí je zavŕšením bádateľského úsilia Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach v riešení grantového projektu APVV-14-0706. Monografia predstavuje pokus o vyrovnanie sa s uchopením problému Heidegger a metafyzika v kritickej konfrontácii s jeho najvýznamnejšími filozofickými súčasníkmi v chápaní a riešení daného problému. V prvom rade ide o snahu vyrovnať sa s otázkou metafyziky ako filozofického problému vo vlastnej Heideggerovej tvorbe tak, aby čitateľ mal možnosť najprv sa zoznámiť s jeho vlastným riešením tejto otázky v priereze celej jeho tvorby. To skúmajú prvé tri kapitoly našej práce, ktorých autormi sú Vladimír Leško a Richard Capobianco.

V druhej časti predloženej práce je predmetom skúmania problematika fenomenológie, hermeneutiky a otázke bytia, kde sa jednotliví autori Jozef Sivák, Ivan Blecha, Andrej Démuth, Ladislav Tkáčik, Oliver Gutter, Štefan Jusko, Mária Mičaninová, Michal Kručko, Kristína Bosáková, Vladimír Leško a Róbert Stojka pokúsili analyzovať Heideggerov vzťah k fenomenológii, hermeneutike a otázke bytia. V tejto časti práce sa naplno prezentuje kritická väzba Heidegger verzus Husserl, chápanie fundamentálnej ontológie, Finkova, Levinasova a Ingardenova kritika Heideggera, Gadamerovo a Heideggerovo chápanie Aristotelovej metafyziky, Patočkova kritika Heideggerovej otázky Bytia, nemetafyzickej filozofie a projektu dejín.

Tretia časť monografie je venovaná teoretickej konfrontácii Heidegger a novokantovstvo v autorstve Andrzeja J. Norasa a Alicje Pietras. Problému analytická filozofie a Heideggerovmu chápaniu metafyziky je venovaná štvrtá časť práce, ktorá sa sústredí na problém Carnapovej kritiky Heideggerovej metafyziky, chápanie jazyka v učení ako Heideggera, tak Wittgensteina v kapitolách Eugena Andreanského a Zuzany Molnárovej.

Záverečná časť kolektívnej monografie sa zameriava na predstaviteľov postštrukturalizmu, postmoderny, novopragmatizmu a ich chápaniu Heideggerovho učenia vôbec a metafyziky zvlášť. Dušan Hruška sa venoval skúmaniu Foucaulta a Vattima a Katarína Mayerová ponúka svoje vysvetlenie Rortyho recepcie Heideggerovej filozofie. Obsahové zameranie našej predloženej práce ponúka čitateľovi dostatočný diapazón hodnotení Heideggerovho chápania metafyziky, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy, ak sa má uvažovať o problematike Heidegger a metafyzika v 20. storočí.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf.)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Okrúhle číslo Doktorandských miscelaneí nás vyzýva na krátke bilancovanie. V desiatich zväzkoch zborníka sme uverejnili spolu 116 príspevkov zo siedmich doktorandských študijných odborov. V každom čísle boli zastúpené štúdie z literárnej vedy (v prvých šiestich zväzkoch bol pre interdisciplinárne filologické štúdie používaný názov literárna veda/slovakistika). Z ostatných odborov boli najčastejšie uverejňované texty z filozofie a sociálnej práce, pričom štúdie z filozofie chýbali iba v posledných dvoch zväzkoch a štúdie zo sociálnej práce v prvých dvoch a v siedmom zväzku. Striedavo sa v jednotlivých číslach objavovali príspevky zo psychológie, politológie a histórie.

V zborníku sa snažíme udržiavať prvotnú myšlienku, ktorou bolo kultivovať domáci výskumný priestor najmladšej generácie bádateľov v interdisciplinárnom dialógu, čo si vyžaduje dosahovanie medzinárodných štandardov kvality, no na druhej strane aj zachovanie identity zborníka ako jedinečnej domácej publikačnej platformy.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf.)