I. MOC, problematika moci
II. Moc v ľudských dejinách
III. Forma moci
IV. Prejavovanie moci v prítomnosti
V. Čo s mocou?
Základné informácie:
Špecifické referencie
Pavlína Danhofer a kolektív
Dětská neurologie zahrnuje celou řadu diagnóz, které jsou způsobeny onemocněním mozku, míchy a periferních nervů a svalů. Dětský neurolog nejčastěji řeší epilepsie, bolesti hlavy, dětské mozkové obrny, zánětlivá onemocnění mozku, nervosvalová onemocnění a další. Jak lze ale neurologické diagnózy, které mají svůj původ v CNS, oddělit od psychiatrických onemocnění? Procesy, které probíhají v neurálních sítích, jsou velmi komplexní a jednotlivé neurologické a psychiatrické projevy tvoří jakési kontinuum, prolínají se a často velmi intenzivně kombinují. Psychiatrické projevy u neurologických onemocnění však mohou mít svá specifika a někdy striktní rozdělení na neurologii a psychiatrii možné není. Naše poznání o komplexnosti neurálních sítí je čím dál hlubší a oba obory více a více splývají. Stejně tak jak byla neuropsychiatrie v minulosti ukotvena jako samostatný obor (a to až do 50. let minulého století), tak se možná dočká ještě své renesance a interdisciplinární péče, která už tak je v oboru dětské neurologie zásadní, získá ještě více na důležitosti.
Kniha se klade za cíl podívat se především na dětské neurologické diagnózy více komplexně, interdisciplinárně. Snaží se definovat specifika psychiatrických komorbidit u neurologických onemocnění v dětském věku, a to nejen z patofyziologického pohledu, ale i z pohledu různých terapeutických specifik. Kniha zahrnuje základní psychiatrické a neurovývojové poruchy v dětském věku. Věnuje se i základní fyziologii a anatomii, neuropsychologickým vyšetřovacím metodám a psychiatrickým komorbiditám u neurologických onemocnění v dětském věku.
Kniha je určena pro dětské neurology, psychiatry, pediatry a psychology.
Otázky človeka, jeho bytia, násilie znepokojujú ľudí od najdávnejších čias ľudskej spoločnosti a sú nemalými problémami aj v prítomnosti. V tejto pôvodnej práci, ktorej predchádzali viaceré štúdie autora (najpodrobnejšie Kafka, 2002), sa zameriavam na opísanie násilia vo všetkých základných formách, čo je jednou z jej osobitostí. Podávam operačný výmer násilia:
Násilie je vedomá ľudská činnosť využívajúca ako prostriedok násilného činu fyzickú alebo psychickú silu na ovplyvnenie druhého človeka (pri pôsobení na seba ide o zvláštny prípad násilia), ktorý potom koná pod vplyvom tohto pôsobenia nedobrovoľne, z donútenia.
Nazdávam sa, že násilie charakterizuje určitá situácia, v ktorej sa stretávajú najmenej dvaja ľudia: aktér násilia a obeť násilia, alebo sa stretajú dvaja aktéri a jeden z nich sa zvyčajne stane obeťou. To je však osobitný prípad, ktorým sa teraz nebudem zaoberať. Ak je násilie zamerané proti vlastnej osobe, je aktér násilia súčasne aj obeťou. Aktér, ktorého osobnosť a motívy bývajú rôzne, začína násilný čin využívajúc pritom viaceré prostriedky a pôsobí nimi na druhého človeka, ktorého núti vykonávať svoju vôľu, čím sa tento stáva obeťou. Celý akt má určité následky. Napadnutý sa môže brániť tak, že násilie zvládne alebo to môže skončiť tragicky, keď násiliu podľahne. Táto relatívne jednoduchá reakcia sa stáva zložitejšou pri skupinovej forme násilia a celkom neprehľadnou pri hromadnom násilí.
Opisujem tieto základné formy násilia:
Práca končí krátkou analýzou liečby násilného správania a dôsledkov násilia s možnosťami jej prevencie. Opieram sa aj o vlastné skúsenosti s prejavmi násilia v psychiatrických zariadeniach. Nazdávam sa, že je to práca veľmi aktuálna, informatívna, ale aj pôvodná, lebo podáva v koncentrovanej podobe celý rozsiahly fenomén násilia s jeho základnými charakteristikami. Podobnú prácu v našej literatúre nemáme.
Autor
Publikace se zaměřuje na problematiku rezistence vůči psychofarmakům u pacientů se závažnými duševními onemocněními, jako jsou schizofrenie, bipolární porucha, deprese, vybrané úzkostné stavy a obsedantně-kompulzivní porucha.
Autorka přináší přehled výzkumných metod a vývoje v oblasti léčby farmakorezistentních stavů a zároveň popisuje slepé cesty a výzkumné přístupy, které se původně jevily jako slibné, ale v praxi se ukázaly jako neúčinné. Vysvětluje mechanismy působení psychofarmak a rozkrývá genetické základy farmakogenomiky, které pomáhají objasnit individuální variace v účincích léků. Odhaluje také složitost výzkumu a metodologické nástrahy, jež ovlivňují interpretaci studií na poli farmakorezistence.
Kniha je cenným zdrojem informací pro odborníky, kteří se chtějí zorientovat v komplexnosti farmakorezistentních stavů a efektivněji podporovat své pacienty na cestě k zotavení.
Správanie v slovenčine vyjadrované ako chcenie patrí k základným psychickým procesom každého jedinca, každého človeka. V práci správanie chápem ako základnú zložku indivídua, ktorá má dve stránky, vonkajšiu a vnútornú. To podávam na schéme č.2.
Nedá sa plne obsiahnuť hoci o správaní sa píše, diskutuje, experimentuje od dávnoveku.
V práci možno podať iba niekoľko poznámok najmä z porúch správania. Podávam pôvodný výklad týchto porúch, ktoré rozdeľujem na primárne a odvodené, podľa toho, či tvoria jadro poruchy alebo sú iba súčasťou iných porúch, primárne poruchy rozdeľujem takto:
Práca je určená pre každého, koho zaujíma jeho správanie, ale osobitne pre Lekársku fakultu a psychiatrov, pre študentov všetkých našich fakúlt.
Autor
Súbory cookie a ďalšie technológie sledovania používame na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania našich webových stránok, na to, aby sme vám zobrazovali prispôsobený obsah a cielené reklamy, na analýzu návštevnosti našich webových stránok a na pochopenie toho, odkiaľ naši návštevníci prichádzajú.